Azumanga Daioh!

Autor: Vasilij_Zajcev Štvrtok, 18 Október 2007 21:04

Vo svete animácie sa nevidí príliš často, aby konkrétne dielo prezentovalo premisou skôr realitu, ba dokonca každodenný život. O to menej, ak ide „len“ o akúsi kroniku, ktorú pred divákom vytvárajú hlavné postavy. Výnimka však potvrdzuje pravidlo, hovorí sa v jednom starom prísloví. Inak tomu niet ani v prípade animovanej tvorby a exkurz zo zažitých stereotypov snáh vytvoriť čo najumeleckejšie diela často končiace s predponou pseudo, prichádza priamo z krajiny výnimočnosti zasľúbenej, Japonska.

Podobne väčšine ostatných japonských animovaných seriálov i Azumanga Daioh! vznikla ako adaptácia mangy, ktorá pravidelne vychádzala v časopise Dengeki Daioh. Podoba krátkych stĺpčekov známych i ako yonkoma znamenala pre sériu obrovský úspech a otázkou zostávalo, kto si uchmatne autorkine požehnanie priviesť na svet animovanú podobu diela. Po krátkych otáľaniach si Kiyohiko Azuma vyhliadla J.C.Staff a dovtedy „len“ časopisecká séria tým pádom začínala naberať stále ostrejšie animované obrysy, aby nakoniec v roku 2002 uzrelo svetlo sveta anime pod našincom málovravným názvom Azumanga Daioh!.

Ústrednú líniu samotného anime predstavuje študentský život šiestich dievčat na nešpecifikovanej strednej škole v Tokiu. Príbeh sám osebe však zohráva v diele len veľmi obmedzenú úlohu a jednotlivé časti 26-dielneho seriálu na seba, i vďaka vnútornému deleniu na malé epizódy, naväzujú len značne frivolne. Napriek istému chaosu, ktorý prináša rezultát, ale ide o veľmi dobrý krok a pozornosť diváka vytrhnutá z galimatiáša úvah nad celkom dostáva rázom priestor sústrediť sa na miniatúrne detaily. Medzi tými nechýba už tradičné hyperbolizovanie v kresbe i animácii a predovšetkým špecifický psychologický obrázok svojráznych archetypov v anime.

Najvýraznejšie malebnou postavou série je Sakaki, urastené mlčanlivé dievča, ktoré nespokojné so svojím výzorom pôsobí navonok chladne, avšak pod povrchom ukrýva citlivú dušu posadnutú náklonnosťou pre mačky a psy. Na druhej strane barikády sa nachádza Tomo, ktorej hyperaktivita je porovnateľná len s jej nedostatkom rozumného uvažovania. Imaginárnu uzdu jej prehnane iniciatívneho správania drží Yomi holdujúca realistickému videniu sveta. Istá rezervovanosť voči fantázii a viere ale spôsobuje Yomiinu kapituláciu voči spoločnosti a škodoradostné úškrny Tomo nad jej hmotnosťou len izoláciu prehlbujú. Šesticu hrdiniek dopĺňa trojica postáv vstupujúcich už do rozbehnutého deja. Geniálne dieťa Chiyo-chan, ktorá sa snaží zapadnúť do podstatne staršieho kolektívu, ambiciózna Kagura ustavične súťažiaca so Sakaki a priam mysteriózna, avšak trochu jednoduchšia Ayumu nosiaca prezývku Osaka podľa mesta, z ktorého pochádza. Vzhľadom na zameranie seriálu ako pohyblivej prezentácie mangy sa javí ilustrácia postáv nebývale vyvážená. Ani jedna postava neostáva pozadu, každá je jedinečná a pritom sú si všetky rovné.

Podobne ako psychologický balans mierne naivne vyobrazenej chasy sa nesie i grafická podoba, do ktorej odeli autori postavy. Tradičný (a Japonsku vlastný) štýl kresby a citlivá animácia ako Yin a na európske pomery značné hyberbolizovanie citových výlevov hrdiniek ako Yang v dokonalej harmónii nenarúša ani pomerne okresaná hudba. Melódie a motívy by sa v Azumanga Daioh! síce dali spočítať na prstoch jednej ruky, našťastie ich prejav v anime je minimálny a skôr figurujú v role akéhosi podporného článku v prechodových scénach. Zásluhou toho možno hľadať hluché miesta v anime len veľmi ťažko, i výborne zinscenovaný opening sedí celkovému konceptu diela. Výslednému produktu svedčí i fakt, že sa nesnaží tváriť (pseudo)intelektuálne a počas svojho trvania sa nesie v nadľahčenom duchu svojráznej komiky, nečakaných situácií, či už spomínanej jemnej naivity.

Anime Azumanga Daioh! rozhodne nereprezentuje dokonalý výtvor a z istého hľadiska by sme v ňom našli nejednu chybičku krásy. Okrem spomínanej dvojsečnej naivity naštrbáva i jednoduchosť a samoúčelnosť príbehu, ktorý svojou úsečnosťou patrí skôr medzi šedý priemer. Na druhej strane ale AD predstavuje dielo, ktoré jej vlastnou úprimnosťou i parodovaním seba samého nahlas presviedča nielen kritikov, ale i bežných divákov o tom, že nie všetko treba brať vážne. Navyše, zameranie na vyslovene bežného diváka, ktorý si potrebuje popri ostatných (pseudo)intelektuálnych anime oddýchnuť, z neho robí ideálnu voľbu, ba dokonca relax po filozofických mozgových výplachoch á la Serial Experiments: Lain. Okúste teda a bavte sa...