KARKULKINI NOVÍ PRIATELIA

Autor: Terézia Junková Štvrtok, 07 Máj 2009 23:00

Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Disclaimer: Toto dielo obsahuje postavy, ktoré som nevymyslela ja, preto sa zriekam autorských práv.

 

KARKULKINI NOVÍ PRIATELIA

 

Stromy , ktoré boli v hlbokom lese, boli tiché, plné zvláštností a tajuplnosti, pokryté snehom, ktorý padal na zem v podobe malých snehových vločiek. Les bol tmavý, zlý, zakliaty kúzlami a strážiaci zlými upírmi.

Najznámejší upír a vodca spomedzi nich bol Edward  Cullen. Na  pohľad   vyzeral ako normálny  človek , len jeho temné oči, z ktorých vyžaroval pohľad zabijaka,  prezrádzali jeho osobnosť. Z tváre mu vyžaroval falošný a zlomyseľný úsmev, z ktorého bolo vidieť jeho ostré  upírske zuby, ktorými mohol premeniť každého človeka na upíra.

Dokonca aj jeho milovanú priateľku Belu Swann, ktorú pohrýzol presne pred rokom, keď sa neovládol. Tá pri ňom dodnes stojí. Oči má podobné ako on, plné zlosti a nenávisti, vlasy má lesklé, rozpustené a je skoro taká šialená ako Bellatrix Lestrangerová, jej pokrvná sestra - čarodejnica, žijúca na konci tohto temného lesa.

Ďaleko od tohto lesa stojí malá chalúpka, plná medovníkovej strechy, v ktorej pred svojou smrťou žila ježibaba, ktorá chcela Janka a Marienku hodiť do pece. Teraz tu žije jedno dievča so svojou babičkou. Dievča si oblieklo svoje modré nohavice, červenú čiapočku a zbehlo dole schodmi za babičkou.

– Dnes nerozdávame sladkosti? –

– Nie, – povedala pokojne babička.

– Ako to? –

– Dnes nemôžem, Karkulka. Odchádzam. –

– Kam? –

– To ti nemôžem povedať, – povedala znova.

– Ale čo sladkosti? A pán Zajačik a Zajačica? Sľúbila som im, že dnes určite prídem.  –

Babička neodpovedala, balila si akési veci.

– Babička, kam ideš?! Už nie som malá, tak prečo mi to nechceš povedať?  –                                       –  Karkulka,  nie je čas ti to vysvetliť, keď sa vrátim,  tak možno. Nevychádzaj z domu.

– Ahoj ! –

Babička zatvorila dvere a odišla z domu. Karkulka  podišla rýchlo k oknu a uvidela,ako babička nasadla do policajného auta vedľa policajta. Zvláštne, pomyslela si Karkulka, vidiac babičku v policajnom aute odchádzať. Zase niekoho uniesli? Zabili? Niekto zmizol? A kam išla babička?

– To nie je pre teba Karkulka, – povedal jej vnútorný hlas.  – Si malá. Všetko by si len pokazila, nevychádzaj z domu! Nechoď von! Karkulka na nič sa nevypytuj!  –

–Už to nezvládnem, – hovorila si.  – Aj ja chcem  vedieť,  čo sa deje a kam babička chodí. –

–,Keď sa vrátim, tak možno.. –  znel  jej stále babičkin hlas.

– To určite! Nič mi nepovie. Je načase, aby som to zistila sama, – hovorila si Karkulka nahlas.

– Neboj sa, nebudeš na to sama ! – ozval sa zrazu akýsi hlas.

– Kto je to­? – preľakla sa Karkulka.

Nestačila ani rozmýšľať o tom,  aká je zbabelá a už spoza dverí vykúkalo niekoľko bytostí.

– Kto ste? A čo tu robíte? –

–  Som Lucinka Pewensiova z krajiny Narnia ,–  povedalo malé dievča. Ďalší hlas povedal:  –  Som Leslie  a toto je Jess  z krajiny  Terabithia. –

– Som Pinocchio a toto sú Tri prasiatka, Oslík a Kocúr v čižmách.  –

– Teší ma, – povedal Kocúr v čižmách zdvíhajúc svoj meč a elegantne sa poklonil.

– Som Ron Weasley, –  povedal ryšavý chlapec pozerajúc na Karkulku , akoby mal chuť zasmiať sa pri pohľade na Červenú Čiapočku, ale ovládol sa a len sa chvíľku poobzeral po dome. Keď však videl, že sa naňho díva , svoj pohľad uprel radšej do zeme.

– Škoda, že tu nie je Harry, určite by sa bol smial, ako vyzerá, – šepol Jessovi do ucha.

–  Ron,  – okríkla ho Lucinka , – správaj sa slušne k novej priateľke!  –

– Si ako Hermiona , aj tá ma stále upozorňuje. –

– Lenže Harry a Hermiona tu nie sú , museli ísť pomáhať Narníjčanom . Je tam vojna, – povedala smutne Lucinka , pomysliac na svojich súrodencov.

Karkulka sa na nich ešte chvíľku dívala, ako sa škriepia a až potom prehovorila.

– Narníjčanom? Proti komu? A čo tu vlastne robíte? Nemali by ste byť tam? –

Karkulka nevedela,  kde začať. Bola ako vždy mimo toho, čo sa dialo.

– Všetko ti povieme. Musíš nám pomôcť. Prišli sme, – povedal Kocúr v čižmách, pozerajúc na Karkulku zamilovane svojimi krásnymi veľkými očami ,  –aby sme... –Odkašlal si , svoj pohľad uprel radšej na Pinocchia ,  –  Aby sme ... –

Prerušila ho Leslie: – Čo to naťahuješ! Nechaj to radšej  na mňa! –

Kocúr v čižmách sa nahneval a nebyť Lucinky, ktorá ho zadržala, bol by sa s ňou začal bit´.

– Prišli sme, lebo zlý upír prišiel a obsadil les, ktorý bol domovom niektorých z nás. –

– Áno !  – vykríkli Tri prasiatka naraz. Ron sa uštipačne zasmial.

– Čo sa smeješ?! – vykríkol Pinocchio a začali sa znova hádať´. Nielen háďat, ale Oslík vyskočil na Rona a on vyťahujúc  svoj  čarovný prútik, trafil ho a premenil na sliepku.

– To je lepšie, –  povedal.

– Čo si to urobil? – hnevala sa Lucinka.

– Ihneď ho premeň na osla! – kričali Tri prasiatka brániaci sliepku, teda ich kamaráta Oslíka.

Ron, ktorý už nezniesol kotkodákanie sliepky, začal ho znova meniť´ na Oslíka . Karkulka , počujúc ich neznesiteľné hádky, pozerala von oknom. Rozmýšľala nad upírom, ktorého meno ešte  kvôli ich hádkam nepoznala a myslela na to , kde len babička môže byt´. Ešte sa nevrátila.

– Počúvajte ma!  – povedala dosť´ nahlas v momente , keď  Ron premenil sliepku na osla.  – Bude mi tá sliepka chýbať, – povedal sklamane Kocúr v čižmách.

– Počúvajte ma všetci , – pozrela teraz aj na Kocúra v čižmách , ktorý sa hneď zahanbil,

– všetci si sadnime a ty,  Lucinka,  mi povedz,  kto je ten upír a čo sa deje.  –

– V lese sú upíry , jeden z nich menom Edward Cullon, rozpútal vojnu so všetkými bytosťami , aby mohol ovládnuť nielen les,  ale aj všetko okolo nás. Najprv sa to začalo zmiznutiami , neskôr vraždami a teraz upíry objavili aj Narniu , Terabithiu a snažia sa jej zmocniť. Moji súrodenci , Zuzana, Peter, Edmund, pomáhajú Narniji, – vysvetľovala Lucinka.

– Terabithie sa už zmocnili ,  – ozval sa Jess s Leslie. Boli by sme to zvládli,  ale bolo ich veľa ...

– Môj nápad je takýto, –  povedala Karkulka sebavedome.  –Teraz je všetko na nás a keď sa dáme dohromady , zvládneme to. –

Karkulka povzbudená svojimi vlastnými slovami pozrela na všetkých, čo oproti nej stáli a oni súhlasili.

– Musíme však ešte prijať jedného člena. Tak poďme! Nestrácajme čas! –  Vzápätí všetci vychádzali z domu. Karkulka ešte poslednýkrát pozrela,  či sa babička nevrátila. Tá však ešte stále bola  na mieste,  o ktorom Karkulka nevedela nič.

– Kde sú vlastne tí upíri ? – spýtala sa po chvíli .

– V hlbokom lese, –odpovedal Oslík veselo, akoby sa s nimi vybral na výlet a nie na tajnú akciu.  – Pôjdeme za Shreckom? –

– Áno,  – povedal Jess ,  – býva v Bažine? –

– Áno, –odpovedal Oslík, – je s ním šupa. Rád si s ním spievam. A viete čo ? Napríklad: Trala tralala, so Shreckom je zábava...alebo  Shreck, Shreck,  mám ťa rád,  si môj super kamarát...Alebo viete čo ešte? –

– Čo , –  spýtal sa nervózny Ron, – už ti niekto povedal, že si otrava? –

– Shreck to hovorí často, ale neviem ,čo tým myslí.   Trala tralala, so Shreckom je zábava...   – spieval si Oslík, až kým sa neocitli v lese.  –Môžu tu byť upíry? –

– Áno, preto musíme byť  potichu, – povedala Lucinka tiež len šeptajúc.

Za stromom  sa niečo hýbalo, niečo,  čo veľmi smrdelo a bolo to dosť veľké.

– Psst!  – povedal Jess a Leslie sa skryla za  neho. Ron si vytiahol prútik trasúcou sa rukou a veľmi pomaly  pozeral oblude do tváre. Mala malé vytŕčajúce sa zelené uši, veľké oči a široké ústa, bucľaté brucho a na sebe mala staré otrhané šaty. Bola zadychčaná.

– Shreck! –  vykríkol Oslík.

–Psst! –  zahriakol ho Shreck, – sú tu. Unikol som. Poďte,  musíme ísť do bezpečia, dostali sa aj do Bažiny. –

–  Nie, – povedal teraz už potichu Oslík. Karkulka ich rýchlo viedla von z lesa.

– Počkajte, jedno prasiatko chýba ! – vykríkla.

–  Myslíš toto? – ozvala sa Bella Swann. Všetci sa pozreli na ženu pred nimi. Oči mala ešte hrozivejšie ako inokedy a v ruke držala jedno kvíkajúce prasiatko.

–  Áno, – povedala sebavedome Karkulka.

Bella sa pozrela na Karkulku, pekné dievča pripomínajúce samotnú Bellu v jej veku. Zrazu dostala chuť ju uhryznúť. Nemohla zniesť, že ona je taká normálna a plná odvahy .I pustila prasiatko na zem a svojou rýchlosťou bola pri nej. Ron neváhal, vytiahol prútik a zasiahol ju zeleným svetlom, až spadla. Zľakla sa a rýchlym behom zmizla.

Shreck zobral prasiatko do náručia a so všetkými sa vytratili z lesa. Karkulka sa smutne skláňala nad prasiatkom. Musíme sa na nich pripraviť. Tá žena si to len tak nenechá, musíme sa vedieť ubrániť. Ale ako?

– Viem parádne zaobchádzať s mečom, – povedal Kocúr v čižmách.

– Ale to nebude stačiť, – pridal sa Ron. – Neviem prečo, ale Bella ide po tebe,Karkulka, a ona je neobyčajne rýchla. Na to,  aby sme sily vyrovnali,  potrebujeme len jedno.  Elixír rýchlosti. Ale potrvá to asi tri dni. Dovtedy musíme ešte niečo vymyslieť. –  Ron odišiel do Karkulkinej izby a snažil sa zhotoviť elixír.

– Máme zbrane, – povedala Lucinka a vyťahovala niekoľko strieborných mečov, dýk a ešte svoj malý nôž, – dar od môjho brata Petra. –  Vytiahla ešte krásny luk so striebornými šípmi, dar od sestry Zuzany. Karkulka sa veľmi potešila.

– A navyše, – ozvali sa ostatní, – budú nám pomáhať aj stromy. Niektoré sú ešte nažive. –

Lucinka podala Jessovi meč, Leslie luk so šípmi, Kocúr v čižmách si zobral svoj meč, dve prasiatka si vzali malé dýky(lebo tretie prasiatko ležalo boľavé na posteli , Oslík hovoril, že vie karate  , Pinocchio mal svoj drevený meč, ktorý mu zhotovil jeho otec a Ron mal svoj prútik.

–Ale čo budeš mat´ ty,Karkulka?

– Našla som v babičkinej izbe pár vecičiek, neviem, odkiaľ ich síce má,ale nebojte sa, viem sa tiež bit, verte mi. Chodila som tri roky na karate. A navyše ste so mnou. Mali by sme  počkať, kým Ron dorobí elixír. –

– Dobre,– povedala Leslie.

Zostali dva dni u Karkulky a ona stále myslela na babičku. Babička kde len si? Určite nevie, že sú v lese upíry. Čo ak sa jej niečo stalo?

Na tretí deň Ron dokončoval elixír, z ktorého vychádzal zelený dym, ktorý sa občas zmiešaval s červeným. Bol však taký smradľavý, že Shreck bol pri tom dyme úplne čistotný. Shreck si brúsil svoju bakuľu, celý čas pozeral na Leslie, ktorá vyzerala fakt čudne, keď sa rozprávala sama so sebou. Jess však pozeral na Shrecka a zdal sa mu ešte čudnejší ako  Leslie.

– Sú tu, – vykríkol Shreck, – a je tu aj Edward Cullon! –

– Ron je to hotové? –

– Ešte chvíľku! –

– Ron! Pohni si! –

– Lucinka, rýchlo sa pripravte! –

– To ja chcem ten meč, – hádal sa Pinocchio s Jessom o ten jeho.

– Teraz nie je čas vadiť sa. To je vaša jediná chyba a naša jediná slabosť a zraniteľnosť, –povedala Karkulka.

– Má pravdu, – povedala Lucinka,  pozerajúc sa na zranené prasiatko, – odnesiem ho dole pod schody, stal by sa rýchlou obeťou. –

Lucinka ho chytila do náručia a odniesla ho do bezpečia.

– Ron! Švihni si! –

– Už iba chvíľku!

Leslie uchopila svoj strieborný luk a povedala: – Pamätajte, upíra premôžete tak že ho prepichnete niečím  strieborným. –

Pinocchio sa preľakol pri pohľade na svoj drevený  meč.

– To nie, – vykríkla Karkulka,  to je babička! –

A naozaj. Bella Swann držala starú babičku a silno ju vliekla so sebou. Babička bola unavená a nohy len bezvládne ťahala  po ceste.

– Tak vyjdi! A pustíme ju! – kričal Edward Cullon.

– Ja musím, – vykríkla Karkulka, on ju zabije! –

– Nie , – povedala Leslie, to on práve chce, aby si tam išla! Shreck, ihneď ju chyť! Nemôžeme spraviť  prvú chybu! –

– Ideme! – povedal Edward Belle a spolu s piatimi upírmi vošli do domu. Babičku strážil jeden upír vonku.

– Chcete sa hrať na skovávačku?  Tak dobre, – povedal smejúcim sa hlasom.

– Ron, –  šepla Lucinka, – už ? –

– Ešte nie! –

Jeden z upírov našiel Leslie. Bez strachu ho trafila strieborným šípom. Spadol na zem a zostal tam bez pohybu. Leslie od neho rýchlo zmizla. Oslík bol na tom zle. Jeden z upírov ho chytil a hodil o zem. Oslík bezvládne ležal na zemi.

– Nie! –skríkli prasiatka a vrhli sa na upíra v sprievode s Kocúrom v čižmách.

Kocúr v čižmách mu síce poškriabal mečom tvár, ale pribehol tam ešte jeden upír a prasiatka hodil  o stenu veľkou rýchlosťou. Shreck, ktorý to uvidel, zobral od prasiatok dýku a trafil ich. Ostali ležať na zemi.

– Idem pomôcť Jessovi,  – povedal Shreck,  utekajúc hore schodmi. Kocúr v čižmách sa zatiaľ pokúšal prebudiť prasiatka aj Oslíka . Drevený Pinocchio visel na lampe a bezvládne nariekal. Upíry ho tam nechali, lebo by mohli zahryznúť  jedine do dreva.

– Ten chlapík má ale poriadne šťastie, – pomyslel si Jess, zvešiavajúc  ho z lampy. Svoj meč nechal dole, keď ho napadla Bella.

– Nie, – šepol Pinocchiovi do ucha, – je tu Edward.–

Edward vošiel do izby a hľadiac Jessovi do tváre, objavil sa mu na tvári  úsmev , ktorý hovoril o dobrej svačinke.

–  Čo tam má byť? – hovoril si Ron, – vtáčí chvost alebo vtáčí zub? Dám tam vtáčí zub...Mám to! –vykríkol Ron z druhej strany pri Jessovi.

– Jess! Rýchlo, vypi to! –  Hodil  mu fľašku kotúľajúcu sa po zemi.

Jess otvoril vrchnák a napil sa. Zrazu pocítil veľkú silu, mal pocit, že mu je zle a začal sa pohybovať tak rýchlo, že Edwardovi unikol. Zobral svoj meč a znova trafil jedného upíra. Zostal tiež na zemi. Ron postupne všetkým dal elixír rýchlosti,  a tak boli sily vyrovnané.  Karkulka elixír ešte nevypila, práve ju našla Bella. Oči jej znova žiarili. Začali sa biť. Karkulka používala rôzne chmaty, raz ju trafila do tváre, raz ju potiahla za vlasy. Bella bola upírka a takéto údery  si nevšímala, len na Karkulku pozerala ako šialená. Bili sa ešte  chvíľku, až Karkulka spadla.

– Aj ja som bola ako ty a pozri,  čo je zo mňa teraz, – povedala Bella , akoby chcela plakať,  ale stále bola nahnevaná. Karkulka jej pozrela do očí.

– Neurob zo mňa to,  čo si ty. Neublíž mi. Nebuď taká , ako sú ostatní upíry. –  Bella zostala pri nej a rozmýšľala nad tými slovami.

– Nájde sa nejaké riešenie,  aby si bola taká ako predtým?  A aké? Pomôžem ti a všetko bude ako predtým. Ver mi. –

Bella podišla k nej. Karkulka plná strachu  zatvorila oči a myslela na najhoršie. Nestihla sa rozlúčiť ani s babičkou a už je tu koniec. Zrazu jej ktosi podal ruku a zodvihol ju zo studenej zeme. Bola to Bella Swann . S jej pomocou  sa vybrali všetko napraviť.  Ron práve súperil s Bellatrix Lestrangerovou, ktorá sa tam zrazu zjavila. Bolo to tesné.  Ron bol rýchlejší ako ona a zasiahol ju modrým zábleskom. Premenil ju na žabiaka. Keď Karkulka a Bella  vyšli z izby, videli ako sa Edward  pokúšal  zabiť Kocúra v čižmách, lebo už nemohol zniesť jeho šermovanie s mečom, ktorým mu poškriabal tvár. Edward sa obrátil k Belle. Dorozumievali sa myšlienkami.

–  Čo to robíš–  pýtal sa jej Edward.

–  Mám ťa rada, Edward,  ale už nechcem byt ´to,  čo si zo mňa urobil. –

Edward na ňu pozrel a rozbehol sa smerom k lesu. Bella a Karkulka bežali za ním. Zrazu sa niečo zmocnilo Edwarda a on visel v korunách stromu. Dobehli tam Leslie a Jess. Vedeli sme, že niektoré sú ešte nažive. Bella ho chytila okolo krku a povedala mu:

– Edward,  môžeme žiť normálnym životom, ty a ja. –-

–  Myslíš zabíjaním iných? –

Nevedel čo má robiť, srdce mu bilo tak silno, ako ešte nikdy. Mal ju rád a pre ňu by spravil čokoľvek. Rozhodol sa. Konáre stromu ho pustili a ona ho privinula  k sebe. Vrátili sa do Karkulkinho domu, ktorý bol úplne zničený. Zábradlie pri schodoch bolo vytrhnuté, kuchyňa bola celá rozbitá, taniere boli na zemi a všade bol veľký neporiadok.

– Karkulka, – kričal Oslík,– Kocúr v čižmách!  –

Karkulka sa rozbehla do zničenej obývačky, kde boli všetci zhromaždení okolo Kocúra v čižmách. Celý sa triasol a jed zo zubov ho menil na upíra.

– Nie, –kričal Shreck,– nikto nemal také krásne oči ako on, prepáč, Oslík. –

–  Počkajte! –

Lucinka sa od nich odtrhla. Bežala do skrýše, kde mali meče a vytiahla malú fľaštičku.  Odstúpte na chvíľku! Lucinka sa sklonila nad malým kocúrom a hovorila:  – Stačí jedna kvapka a ... –

Kocúr v čižmách sa napil čarovnej vody a jeho malé srdce začalo silnejšie biť. Prestal sa triasť, usmial sa, otvoril oči a uvidel Karkulku.

– Čo tak všetci zízate? – povedal a cítil sa trápne, keď ho jeho milujúca Karkulka videla na zemi ležať tak bezvládne.

–  Poďakuj Lucinke, to ona. –

–  Ďakujem, – povedal a všetci sa smiali, že je to zase on.

Edward s Bellou sa k nim pridali a Ron sľúbil, že aj pre nich vyrobí elixír rýchlej premeny, aby boli zasa normálni. Karkulka sa od nich odpojila a vybehla z domu. Našla babičku.

–  Upír tu už nie je, – povedala unaveno. To dievča s dýkou ho premohlo. –

– Vďaka, Lucinka, – povedala Karkulka potichu. Zobrala babičku dovnútra a postarala sa o ňu.

– Tak mi už povieš,  kde si bola? –

– Je to dlhý príbeh. –

–  Babi, ja nikam nejdem. –

–  Tak dobre. Klamala som ti Karkulka.  Neposlali ma do domčeka bývať len tak. Som členkou  policajného zboru. –

–  Ty ????? –

– Áno,  nie som len obyčajná babička. Posledných pár mesiacov som chytila niekoľko zlodejov a poslala do väzenia vrahov. Aj teraz ma poslali vyšetriť prípad zmiznutí. Nepovedala som ti to, lebo som si myslela, že si... No, že si... –

– Malá , však? –

– Áno, – povedala babička.Karkulka sa na chvíľu otočila babičke chrbtom.

– Ale  posledných pár hodín som zistila, že si to najodvážnejšie dievča zo všetkých, samozrejme,  aj s tvojimi priateľmi. Všetko si Karkulka zvládla a som na teba veľmi pyšná. Zaslúžiš si viac ako rozdávanie sladkostí. –

Karkulka sa obrátila k babičke a vidiac jej úsmev a úprimné oči, silno ju objala.

– Vidíš babi, taký  dlhý príbeh to zase nebol. –

– Máš pravdu ako vždy! – povedala babička.

Karkulka zišla spolu s babičkou dole schodmi za ostatnými a videla ich,  ako sa  s Bellou a Edwardom dobre bavia. Aj tretie prasiatko, po vypití čarovnej vody od Lucinky,  bolo zase veselé a šťastné. Po niekoľkých dňoch Ron vyrobil elixír rýchlej premeny a Bella s Edwardom sa stali zase normálnymi a šťastnými ľuďmi, ktorí sa mali radi.

– Tak my pôjdeme, – povedala jedného dňa Lucinka.

– Kam ? –

–  Musíme sa vrátiť do svojich krajín, ale sľubujeme,  prídeme ťa navštíviť a nikdy na teba nezabudneme.  –

– A čo tvoji súrodenci? Stromy mi povedali, že zvíťazili nad upírmi a že ich pomocou čarodejníkov premenili na ľudí. To je krásny koniec, nie? –

– Aký koniec, – povedala Leslie, – to je  práve začiatok nových dobrodružstiev a nášho kamarátstva. –

– Máš pravdu, – povedala Karkulka.

–  No tak hore hlavu, – povzbudil ju Jess a silno ju objal, –maj sa ! –

– Aj vy sa majte! –

– Uvidíme sa čoskoro, – sľúbila Lucinka.

Lucinka sa vrátila do Narnie za súrodencami, Jess s Leslie  odišli do Terabithie, Tri prasiatka , Pinocchio , Shreck a Oslík zostali blízko nej. Vrátili sa do lesa, ktorý sa stal znova ich domovom. A Kocúr v čižmách? Bol najbližšie. Zostal s ňou bývať. Edward a Bella sa ešte viac zblížili a bývali  v lese s ostatnými.

Babička s Karkulkou znova museli opraviť zničený dom a Karkulkin život sa zmenil. Našla toľko kamarátov, o ktorých nikdy nepočula a jej vzťah s babičkou bol oveľa dôvernejší.

Aj  stromy, ktoré boli v hlbokom lese, boli krajšie, plné života. Celé dni a noci tancovali. Už neboli tiché, práve naopak. Neboli už plné tajov a záhad, ale plné nových obyvateľov, radosti a smiechu. Les už nebol tmavý,  ale plný  pestrých  farieb, na ktoré svietilo krásne slniečko.

Karkulkiní priatelia na ňu nikdy nezabudli a prišli ju navštíviť. Len kdesi ďaleko v lese bolo počuť hlasné kvákanie žabiaka, teda zlej čarodejnice Bellatrix Lestrangerovej.

---

Meno autora (prezývka):	Terézia Junková
Súťažná kategória:	FanFiction - zmes
Vek autora:	14 rokov
Diskusia:	Fórum

---