Dísa
Autor: Tajra Streda, 30 Júl 2008 15:59
- Spútaná
Krv steká po rukách, ktoré má spútané. Slzy tečú z očí, ktoré má oslepené. Násilníci ju narazia na stenu. Zavesia ju na mäsiarsky hák. Nepočujú jej prosby.
Strach sa usadil pod kožou a zožiera svedomie. Pretože vie, vie, čo príde a čomu nemôže zabrániť. A tak sa modlí...
Urd! kričí. No nik nepočuje.
Verdandi! jačí. No nik nevidí.
Skuld! šeptá. No nik neodpovedá.
„Kurva,“ sykne jeden do jej ucha. Špinavými, smradľavými rukami ju chytí pod krkom a pomaly prechádza až k pásu. Nezabudne zatlačiť na každú modrinu, ktorá pokrýva celé jej telo. A on cíti, ako sa trasie. Vo svojej mysli si prehráva, čo všetko jej porobili a musí sa uchechtnúť.
Obráti sa k svojim.
„Len škoda, že nevydržala dlhšie.“
- Wyrd
Sudičky sedia okolo modrého plameňa, ktorý srší iskrami.
A tkajú.
„Urd,“ prehovorí prostredná sestra, „čo si to spôsobila našej družke? Čím si zaslúžila tvoj hnev a nepriazeň? Krv severských bohov sa zmiešala s krvou smrteľníkov tak dávno. Snáď ti to nestačí? Manžela si jej poslala na nekonečnú výpravu. Ódina, ktorý celý čas stál po jej boku a v boji chránil naše kráľovstvo, si poslala na večnosť do Valhally, kde sa stal pánom troch siení. Ona sama nakoniec v boji padla. Dušu jej si nenechala prejsť medzi valkýri. Sestra, čo ťa vedie k tvojim skutkom?“
A Osudová, tiež nazývaná aj Urd, vzhliadla svojimi očami k údoliu, kde hučal vodopád. No neprehovorila.
- Ásgard
V striebornej sieni, na kamennom tróne sedí pán Ódin. Zlaté rúcho halí telo boha a vlčí kožuch ho zahrieva. Po pravici sedí jeho družka, pani Frigg zahalená do bielych šiat so sokolím perím. Ako dobrá správkyňa domu vie, čo sa deje v jej kráľovstve, a i za hranicami Bifröstu, dúhového mostu. Nad Midgardom, svetom ľudí, sa tvorí mrak. Ešte je ďaleko, no jeho tieň sa blíži k Urdinej studni. Tam sedia sudičky, ktoré tkajú wyrd, sieť osudu. Kráľovná Frigg vidí vskutku celé svoje kráľovstvo, no krídla havranie zakrývajú jedno tajomstvo.
„Niečo vás trápi, moja pani?“ prehovorí kráľ Ódin.
„Nič, pán môj.“
„Pery vravia, že nič, no ja vidím srieň obáv.“
„Tak potom dajte poslať po moju vernú Fullu. Keď už ma môj pán tak dobre pozná, tak sa mu za to nejako musím odvďačiť. A hľa, tu prichádza, panenská bohyňa. Nech ti ona povie, čo sa deje.“
Fulla sa skloní pred kráľovským párom.
„Prezraď, krásna Fulla,“ prehovorí kráľovná potichu, „kdeže je moja skrinka, ktorú máš strážiť dňom i nocou?“
„Tvoj drahý syn si ju vzal zo sebou, keď prechádzal do Valhally.“
Tu bohyňa Frigg vstala. Prešla k svojej poddanej.
„Prezraď, múdra Fulla, ty, ktorá si mohla sestrou mojou byť, kdeže je zlatá čelenka a prsteň čarovný, čo ti Matka darovala?“
„Tvoj drahý syn si ju vzal so sebou, aby nimi zatarasil cestu, keď z Valhally utečie do Midgardu.“
„Nešťastie!“ skríkla matka v strachu o syna, „mŕtvy nemôže prejsť do sveta živých. Aké zúfalé kroky vedú môjho jediného prvorodeného za takým zhubným osudom?“
Bohyňa Fulla neodpovedá. Skrčí sa pred svojou paňou, ktorá ju začne zasypávať mnohými údermi a škrabancami dožadujúc sa odpovede.
„Tvoj syn,“ zašeptá kráľ, „kráča za svojím srdcom. To, čo nedokázal v živote, chce vykonať po ňom. A kto by sme boli my, keby sme sa vzopreli takému údelu?“
„Vskutku múdry si, pán môj. No len jedno oko máš a celú pravdu nevidíš,“ posmešne prehovorí kráľovná, „nevidíš, kam vedú láskou nohy nadnášané, či skôr ku komu. No mňa už neoklamú krídla tvojich verných, havranie krídla čierne. Ja viem, že si mu pomohol utiecť. Svoju dušu stratí... môj drahý syn...“
- Skuld
Baldir, kráľovský syn, ktorý padol rukou Lokiho, blúdi v nekonečných lesoch Midgardu. Od sudičiek získal tri skutky a od svojho otca Ódina jeho oštep Gungnir, ktorý nikdy neminie cieľ. Baldir kráča zemou ľudí a čaká.
Sudička Skuld, tá, čo vidí budúcnosť, mu v spánku pretrie oči listami z Yggdrasilu, posvätného jaseňa, ktorý delí všetkých deväť svetov.
„Bež,“ šeptá sudička, „a zachráň bohyňu.“
- Freya
Cítila, ako sa ostrie vojenského noža zarezáva do kože. Ako pretína kosť, mäkké tkanivo. Svet pokryla hmla a červená sa stala jej nebom. Stála na kraji času a vedela, konečne vedela, čo ju sem doviedlo. Kto bola, čo je a čo nakoniec bude. Zaplakala perly nad životom, ktorý zanecháva. Nad tým posledným, ktorým bola. Nad mladým dievčaťom, ktoré práve zomiera v nejakom zapadnutom sklade rukami obyčajných úbožiakov.
Tu sa bohyňa otočila od večnosti.
- Orbus
Krásny Baldir sa ako tiger vrhol voči nepriateľom a pomocou oštepu ich zabil.
Z háku zložil bezvládne telo na zem a pokryl ho zemou z Valhally. Skutok prvý.
Hruď jej zakryl kožuchom z psa Helsiho, ktorý chráni brány do sveta nad zemou. Skutok druhý.
A na čelo jej položil zlatú čelenku ako znak kráľovskej krvi. Skutok tretí.
Tu padol syn Friggy a pána Ódina a svety zaplakali.
Freya prešla bosou nohou ríšou mŕtvych, Helheimom. No bohyňa Hei, ktorá vládne mŕtvym, ju chcela zastaviť. Freya odhodila svoje rúcho a utekala. Prešla Svartálfheimom, mestom trpaslíkov, kde sa skrývala v tieňoch. Jej telo sa zmenilo v hlinu a ona mohla prejsť krajinou ohňa.
Prešla i krajinou ľadu, obrov, i svoju domovinu, až sa dostala do Midgardu. Tu sa skryla pred zrakom strážcov v kožuchu psa Helsiho. Prešla bránou a ...
„Miestna polícia označila tento čin za jeden z najbrutálnejších, ktoré sa tu kedy vyskytli. V sklade sa našli časti tiel z minimálne piatich osôb, ktoré boli dlhší čas hľadané miestnymi úradmi za prečiny ako ozbrojená lúpež, únos, či vražda. Našlo sa i telo policajta, ktorý sa na miesto činu dostal ako prvý, no očividne pri pokuse o ochranu obete podľahol zraneniam. No pozitívnou správou ostáva, že obeť, síce vo vážnom stave, no živú, previezli do miestnej nemocnice, kde sa podrobí nevyhnutným ošetreniam. Ďakujem za pozornosť a slovo predávam do štúdia...“
...a zrodila sa bohyňa.
| Nick: |
Tajra |
| Kategória | Ownfiction/krátka poviedka |
| Žáner |
- |
| Debata k poviedke: |
Fórum |
