Čaňo

Autor: Nil O Neli Pondelok, 14 Júl 2008 21:05

Čaňo, Čaňo, povzdychol si osud.

Čaňo držal inteligenciu, guľaté, vlastne nehmotné svetielko dokonale usporiadanej energie s vedomím, medzi prstami oboch rúk a nervózne sa obzeral po niečom vhodnom, kam by ju mohol umiestniť. Najlepšie sa mu pozdávala lopta, ležiaca spokojne pod stoličkou na koberci.  Namodralá, priehľadná aura sa jemne vlnila a Čaňovi sa zdalo, že by to mohlo byť pre ňu pohodlné miesto.

Prisunul si loptu nohou a opatrne na ňu svetielko položil. Inteligencia sa do nej okamžite zahryzla  svojimi ostrými nápadmi, ale na vzduchoprázdne, ktoré v lopte vládlo, si ich takmer vylámala. Rýchlo sa rozhliadla po okolí, aby našla pre seba vhodnejší objekt. Našla ho v podobe starého kocúra, spokojne oddychujúceho vo veľkom kresle. Mierne sa zavlnila a cez oči, nos a poodchýlenú papuľku nebadane prenikla do podriemkavajúceho mačacieho mozgu. Kocúr v polospánku podráždene zafŕkal.

Aura sa tíško uvelebila a okamžite začala robiť v mozgu kocúra poriadky.

Prehodila zopár výhybiek, zaradila vyššie rýchlosti, vybudovala pár výťahov medzi jednotlivými poschodiami a potom...

Kocúr pozrel na Čaňa očami, ktoré vedeli.