Narodeniny

Autor: Akane Piatok, 20 Apríl 2007 10:48

Vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Bezcieľne som kráčala mestom, moju myseľ drvili hnev i sklamanie zároveň. Nechápala som, ako mesiace pretrvávajúce šťastie mohlo skončiť v jedinom okamihu. Stačilo len prísť o desať minút skôr a zachytiť koniec telefonátu:

„Pôjdem večer na oslavu. Kamarát má narodeniny a už som sľúbil, že... Áno, aj ja ťa ľúbim. Pa.“

Kamarát...

Keď som nakoniec prišla domov, bol tam. S ostatnými mi gratuloval, veselo sa smial, objal ma. Jeho druhé dnešné vyznanie lásky, tentoraz mne... Namiesto mňa pobozkal tortu. Nedobrovoľne. Krásny, dlhý, sladký bozk. Celou tvárou.

Zbohom, a zavri za sebou dvere.