Dlane...

Autor: Hisae Sobota, 31 Marec 2007 16:50

Monotónny rytmus koľajníc mu nasilu privrel unavené oči. Myseľ zbavená zraku zaviedla ruku k striebornému zobrazeniu ukrižovania, schovanému za golierom košele. Pamiatka na prvú mdlú chuť bielej oblátky.

Do reality ho vrátilo teplo malých dlaní, pritisnutých k jeho lícam.

„Nesmieš sa báť,“ usmiala sa, hlavu stále opretú v jeho lone.

„Povedala som ti, On má rád odvážnych ľudí.“

„Ktorého teraz myslíš?“ spýtala sa trpkosť v jeho hlase. „Môjho, či tvojho?“

„Nie je ani môj, ani tvoj. On nás ľúbi všetkých.“

Miesto odpovede jeho dlane iba zamyslene hladili šatku pevne ovinutú okolo jej tváre, bezchybne skrývajúcu aj poslednú stopu čiernych vlasov.