AnimeCon

Autor: Mia Nedeľa, 18 Marec 2007 19:02

„Sakra, toto je hrôza. Do riti! Ani dýchať nemôžem!“ šepkala (respektíve sa snažila šepkať, no vôbec jej to nešlo) zjavne pološialená ženská pod pódiom.

,,Ok. Nádych, výdych, nádych, výdych, nádych... Dobre, ideme na to!“

Tentokrát to povedala hlasom, ktorý by zobudil vari aj mŕtveho a pomaly stúpala po schodoch na javisko. Znovu sa hlboko nadýchla, pripravila si papier, na ktorom bolo čosi načarbané neidentifikovateľným písmom a spustila:

,,Milé smútočné zhromaždenie, dovoľte mi, aby som vás dnes 30. júna 4000  privítala na spomienkovom festivale usporiadanom na počesť momentálne už zaniknutej anime a manga komunity. Ubehol skutočne neuveriteľne dlhý čas - 1993 rokov - od tej najhoršej udalosti tisícročia v oblasti úniku spomienok, a tak si dovolím trochu si zaspomínať na 3.jún 2007.

V malej krajinke menom Slovinsko, ehm, Slovensko sa usporiadalo podujatie s dostatočne vypovedajúcim názvom: AnimeCon. Na vtedajších primitívnych web stránkach sa uvádzal podtitul ,,Festival anime, mangy a japonskej kultúry“. Keďže mal bohatých sponzorov (o ktorých sa nezachovali písomnosti a tobôž nie ich pozostalosti), usporadúval sa tak na veľkolepých priestranstvách na väčšine územia štátu. Mal neskutočne bohatý program (čo bolo celkom zjavné, vzhľadom na to, že sa tu zozbieral všetok materiál o tzv. anime a mange). O obrovský prítok ľudí sa postarala ohromujúca reklama, ktorá sa púšťala do celosvetového éteru a  ako sa neskôr zistilo, mala hypnotické účinky. Masa otakov mala za následok preťaženie colníkov – v súčasnosti nazývaných amicibusters - a zvýšený obchod s nezákonnými látkami, akými boli napríklad marihuanové pukance (pri reakcii s vodou nastane výbuch, ktorý vymazáva spomienky) a vďaka ktorým sa celá tragédia vlastne odohrala.

A čo sa vlastne stalo? Ako sa tá hrôza vôbec odohrala? Jedna starostlivá mamička kúpila popcorn pre svoje skoro týždňové dieťa (zrejme nepočula o šestonedelí a najskôr jej ani nikto nepovedal o tom, že bábo takúto stravu nemôže prijímať), ktoré malo vysoký výskyt „marišky“ v krvi.

Ako sa tak dotyčné osoby prechádzali po areáli, zbadali - dnes už len malý prameň – Dunaj. Mladá matka zobrala svojho malého synčeka a usadila ho ku piknikovému stolu, kde ho pomaly začala kŕmiť neskutočne výživným jedlom, a to síce už spomínanými pukancami. Keď dieťa „jemne“ nadvihla, aby si odgrglo, tak mu neprirodzene vyšľahol plameň z úst. Strašne sa zľakla a dieťa v momente skočila okúpať do Dunaja, načo si znovu grglo a nastala nepríjemná chemická reakcia s tamojšou vodou.

Od tohto momentu nikto nič nevie o (asi) fenoméne zvanom anime a manga. Na nešťastie historikov zmizli materiály z celého sveta a my môžeme len hádať, o čom asi tak pojednávajú tieto pojmy.

Na záver by som len chcela dodať, že ten pamätný deň ostane navždy v našich srdciach a tiež poprajem celej našej generácii, aby sme nikdy neprehrali boj s históriou. Ďakujem všetkým za to, že vydržali tento únavný príhovor a za odmenu sa vám dostane dobrej hostiny, ale ešte predtým by som chcela, aby sme si stratenú minulosť uctili minútou ticha. Ďakujem.“

Tetka sa s víťazoslávnym výrazom zoškrabala z pódia dolu a za oponou sa z plných úst vykričala:

„Muhaha, ja som to zvládla!“

Pozrela sa na papier, teraz maximálne zožmolený, vyhodila ho do najbližšieho koša a zdrhla do šíreho sveta s blaženým úsmevom.