Hi-tech ovce

Autor: (Fear666) Moshi Sobota, 10 Február 2007 13:20

Bača Jano sa zobudil s príjemným pocitom. Snívalo sa mu niečo o Aničke z dolného konca, preto sa ani veľmi neprekvapil, že jeho posteľ je mokrá. Veľmi hygienicky odokryl perinu, pričom sa na nej objavil dosť viditeľný fľak, a nechal ju vyvetrať, aby si večer do takého istého nešiel aj ľahnúť. Otvoril okenice, jednak aby vyvetral a jednak aby sa nadýchal čerstvého vzduchu, ktorý sa každodenne preháňa po trávnatých pasienkoch a na konci dňa zamieri do zasnežených vrcholcov hôr. Takto pripravený vzduch sa mu potom dostáva do pľúc. S nesmiernym potešením v duchu skonštatoval, že kvalita vzduchu sa od večera nezmenila a odtiahol sa od okna.

Vrhol pohľad na interiér jeho skromne zariadenej chalupy. Obsahovala len to najdôležitejšie: fujaru, opretú v kúte, posteľ, dve stoličky (z toho jednu úplne zaprášenú), širák, zavesený v kúte na vešiaku a valašku, ktorá odpočívala (takisto zaprášená) pri ňom. Po sýtych raňajkách, ktoré sa skladali z týchto chodov: prvý – pozretie na stôl, druhý - zistenie, že z raňajok nič nebude, a tretí – oblečenie kabáta a širáku, usúdil, že by bolo vhodné ísť podojiť kravy.

Mal dve kravy – Malinu a Jahodu. Malina bola k jeho srdcu bližšia, možno preto, lebo mala fialovkastý nádych a trochu sa podobala na peknú ženu starostu. Zobral teda vajling na mlieko, glgol si trocha slivovice na potuženie a vybral sa do maštale. Dnes sa trocha omeškal s dojením, nečudo teda, že kravy boli trochu nervózne. Pozrel na Jahodu. Zlostne jeho pohľad opätovala. Janko si vzdychol:

„Dobre teda, dnes pôjdeš prvá ty.“

Hore a dole, hore a zasa dole. Biela tekutina tiekla do vajlinga. Keď sa povenoval aj Maline, pozrel do neho. Bolo jej dosť, preto si povedal:

„Oj, nebudem ja veru doobeda len tak podaromnici vysedúvať. Zájdem do chotára a bryndzu si spravím!“

Ešte predtým však plánoval ísť do ohrady za ovcami – vyhnať ich na pašu a valacha poslať, nech ich ochráni. Na bryndzu sa náležite tešil, preto nečudo, že sa rozbehol do chotára, len-len že mlieko neporozlieval. Vyšiel z chotára a tentokrát sa trochu opatrnejšie ponáhľal cestičkou, ktorá viedla do ohrady s ovcami. Prvýkrát zazrel ovce a odpadol. Len tak.

No vlastne, len tak to asi nebolo, pretože každá z oviec stála na dvoch nohách, v ušiach mala slúchadlá, ktorých kábel viedol do MP3 prehrávača a dve z nich dokonca tancovali breakdance. Ostatné ovce sa kývali do rytmu. Jano sa prebral asi tak zhruba po desiatich minútach. Hľadel do jantárových očí jednej z nich. Predtým, ako znova omdlel, počul, ako hovorí:

„Objekt identifikovaný. Naša mládež to trochu prehnala so zábavou. Bude mu aplikovaný vymazávač pamäte, druhý stupeň.“

Vytiahla zo svojej vlny štíhly čierny železný mini-prístroj. Jeho posledný pohľad patril ovciam naokolo, ktoré si práve všetky nasadili slnečné okuliare.

Na druhý deň bača Jano vstal a na nič z predchádzajúceho dňa sa nepamätal.

Poučenie :

Všetky ovce sú mimozemšťania a riadia naše osudy!!!

Všetci zomrieme, ak budú chcieť!!!

Rozšírte túto myšlienku ďalej a spoločne sa vysloboďme spod nadvlády krutých Hi-tech oviec!!!

Pozn. autora :

Táto poviedka vznikla za prispenia ťažkej migrény a dvoch prebdených nocí. Preto si, prosím vás neberte nič z toho k srdcu a nezabíjajte ovce! Aj to sú totiž živé tvory s vlastným myslením...