Jeden deň v Polopií/OF
Autor: Ilya Nahay Nedeľa, 28 Február 2010 18:10
Ilya Nahay, 27 rokov, OriginalFiction
Jeden deň v Polopií
Zvoní budík, malá zelená ruka sa po ňom natiahne a netrafí.
Po tom čo sa z postele zrútila zelená postava a budík jej padol na hlavu ,nepríjemný zvuk konečne ustal.
`Už nikdy nepijem.` Pomyslel si Nick, `takto to vždy dopadne keď idem s kamarátmi von. Jasné, my sme goblini, nás nejaké to veľké pivo nezloží.`
Ono v podstate to bola aj pravda, ale 10 veľkých pív by zložilo aj orca. Nick sa prižmúrenými očami pozrel na budík; 7.30 stálo na displeji.
"Do kelu, zasa som zaspal."
Naťahujúc si nohavice sa rozbehol do kúpeľky, popri tom sa mu podarilo trafiť zárubňu, dvere a spadnúť, ale hrdinsky sa doplazil a začal si umývať zuby.
Po rôznych podobných úkonoch, niekoľkých nárazoch do predmetov dennej potreby a pár potknutiach , bol Nick oblečený a bežal ku dverám s mobilom v ruke. Vytáčal číslo svojej priateľky Ariel,
-" Ahoj miláčik, prepáč, že som sa včera neozval bol som s kamarátmi vonku a nepočul som mobil."
-"Nehovor, že si zasa pil"
-"No troška, však vieš ako to chodí, pokecáš a k tomu si musíš trocha vypiť."
-"Troška, koľko to bolo tento krát?":
-"No dobre, 10 veľkých pív, ale na druhej strane som bol najlepší"
-"To sa máš teda čím chváliť, no v každom prípade, som ti volala, že čo s dneškom?"
-"No môžme ísť niekam, v podstate mame niekoľko možností, isť sa pozrieť na zápas Goblins United, viem tam zohnať lístky alebo si môžeme niekam zájsť ,poprípade si spraviť pekný večer doma."
-"Hmmm, a čo tak niečo úplne iné, počula som, že v Soft-Stone cafe bude mať koncert Eniella, ani vstupné nie je drahé."
-" To je ta vília pesničkárka? Myslím, že som od nej počul nejaké pesničky. Hmmmm ja by som najradšej Goblins, ale však môžme."
-"Pozri, včera si sa bavil ty, dnes by si mohol brať ohľad aj na mňa."
"OK, sme dohodnutí , zavolám aj Toma, Dwolina alebo Luteciu?"
"Jasne daj im vedieť, ja možno dám vedieť Alishe."
"Teším sa na teba!"
"Tiež!"
"Čau!"
"Čau!"
Nick už vtedy bol na pol ceste do roboty. Robil poslíčka v Pizzerii u zeleného draka kde bol dosť obľúbený kolegami a hlavne majiteľom, ktorým bol drak Eduard, síce červený, ale názvom pizzerky si splnil detský sen.
Našťastie nebýval ďaleko od roboty a došiel tam za krátky čas. Už sa tesil na svoje roznášky, miloval jazdu na skútri a cez tieto dodavky sa zoznámil aj s Ariel. A vlastne milí čitatelia ani som vám ju nepredstavil, Ariel je totiž Elfka, čo sa vám asi v kontraste s Nickom zdá divne. Nie každý schvaľuje medzi rasové vzťahy , hlavne kvôli predsudkom. Asi si myslíte, že Goblini sú malí, zelení, škaredí tvorovia, v čom máte v podstate pravdu, ale to s vypaľovaním osád a kradnutím to napríklad nie je pravda. To je dielom Elfích kronikárov, ktorí potrebovali vykresliť utrpenie a hrdinstvo svojej rasy a menšia zelená rasa sa na to ideálne hodí, ale už som priveľmi odbočil.
Jedného dňa Nick doniesol pizzu na elfiu party usporiadanú Arielinou kamarátkou Alishou, kde samozrejme bola aj Ariel. Elfí mládenci si začali z Nicka uťahovať a ten ich nakoniec obrátil na posmech. Týmto zaimponoval Ariel ,ktorá si vypýtala naňho vo firme číslo a jedného dna dostal telefonát pozývajúci ho na kávu. No, ale vráťme sa k príbehu.
Nick prišiel v dobrej nálade do roboty otvoril dvere a .... a vnútri bol obrovský chaos. Všetci zmätene pobehovali . Nick rýchlo chytil za plece Doriho, ktorý bol ďalším poslíčkom.
"Čo sa deje ? Prečo tu všetci pobehujete ?"
"Eduard neprišiel do prace!!!"
"Čo, to sa ešte nestalo a ste si istý, že sa nikde neskrýva?"
" Drak?"
"Aha, jasne vždy na to zabudnem, ale však nevolali ste mu?"
"Volali zdvihla to jeho manželka, a cela plačúca hovorila, že už zavolala aj políciu a nikto nevie čo sa s ním stalo, len počula zabuchnúť dvere v noci a Eduarda nikde. Zostal po ňom len zapnutý televízor. Myslela si, že šiel len von na vzduch a ráno keď sa znova zobudila ho stále nebolo."
"To sa naňho nijak nepodobá, a čo teraz, musíme pokračovať s pracou no nie?"
"Nikdy sme tu neboli bez Eduarda, a bojím sa čo je s nim"
Nick vyskočil cez stoličku na stôl a zreval z plných úst.
"Tvory, vzchopte sa musíme to tu rozbehnúť a nebojte sa Eduarda určíte nájdu. A ak nie sám sa o to postarám." Všetci naňho pozerali s otvorenými ústami, papuľami, tlamami a ďalšími vecami ktoré používali na komunikáciu. Úspešne sa mu podarilo dostať ich z chaosu a už sa začali preberať.
" No rýchlo, aké máme objednávky a kam?"
Dori mu strčil do ruky papier, a Nick začal čítať, "Dobre tri objednávky, dve sú do budovy Elfej banky, kto tam ide? Posledná je Joeovi, Kentel ty to vybav" ukázal na golema. Joe bol totiž emocionálne nestabilný balrog, ktorý väčšinu čašu trávil s pizzou pred nehorľavým počítačom a podliehal prudkým emocionálnym výbuchom (doslovne) na adresu svojho života. Poslíčkovia sa rozbehli každý svojou cestou a Nick ako jediný čo zachoval chladnú hlavu začal organizovať ďalej.
Keď sa mu konečne podarilo dať všetko dokopy a prideliť každému úlohu, zazvonila pri dverách polícia. Viac-menej na to všetci čakali, ale nechali rozprávať Nicka, ten im porozprával ako prišiel a zistil, že Eduard nie je v práci a to si nikto dokonca ani najstarší zamestnanci nepamätali, že by Eduard voľakedy meškal do prace. On svoju pizzeriu miloval , každé ráno prišiel ako prvý o siedmej aby mohli už o ôsmej otvoriť a prinášať pizzu a večer vždy o ôsmej odišiel domov. Pizzeria mala aj nočné donášky pre tvorov, ktorí žili aj vtedy alebo pracovali na nočných zmenách, ale zas až taký workoholik Eduard nebol aby bol v práci 24 hodín denne. Čo sa týkalo Eduardovho súkromného života, ten bol v podstate skromný, žil so svojou manželkou v dome, ktorý im patril.
Zamestnancov bral ako rodinu a mimo toho veľa známych nemal a to väčšinou len drakov, ktorí patrili medzi jednu z najzriedkavejších rás a celkovo ich nebolo veľa ani v meste. Bol všeobecne obľúbený, takže možnosť ,že by sa ho niekto chcel zbaviť nebola moc reálna.
Polícia sa pýtala aj ďalšie otázky, ale toto boli viac-menej všetky informácie čo zistili. Nick sa začal baviť s vyšetrovateľom, ktorý sa volal Karsten a bol človekom. Spýtal sa ho či by im nemohol nejako pomôcť s vyšetrovaním, keďže mu tiež Eduardov osud ležal na srdci. Vyšetrovateľ si ho premeral a povedal mu, že ak chce pomôcť tak môže isť s nimi, ale nesmie sa im pliesť pod nohy. Polícia väčšinou privítala pomoc keď bola ponúknutá, pokiaľ teda tvor ponúkajúci ju nebol príliš pofidérny.
V tomto prípade Nicka poznali, keďže občas si aj polícia nechala doručiť pizzu a Nick ju par kráť priniesol. Nicka teda posadil k ním do auta, a zobrali ho spolu na policajnú stanicu, kde s ním chceli prediskutovať viac o Eduardovi. Nick v náručí držal 5 krabíc od pizze, keďže policajti využili príležitosť a objednali si na Nickov účet ,čím hneď využili jeho pomoc.
Karsten ho zaviedol do svojej kancelárie za sprievodu svojho pomocníka , kobolda Orika. Koboldi sa často stavali policajtmi kvôli ich extrémne vyvinutému čuchu a schopnosti dostať sa do malých priestorov. Orik a Karsten pracovali spolu vo dvojici už nejaký čas a zatiaľ im to vyhovovalo. Pri riešenie prípadov sa skvelo dopĺňali.
Karsten pokynul Nickovi aby sa posadil a začal rozprávať:
"Takže keď si už tu čo by si nám ešte vedel povedať o Eduardovi ako o zamestnávateľovi? "
"Hmmmm, Eduard ako zamestnávateľ bol skvelý, nikdy nám nenadával a jedine čo od nás očakával bolo aby sme svoju prácu brali vážne a boli dobrí. Taktiež mu nikdy nezáležalo na tom akí sme, čo je v poslednej dobe dosť vzácne." na to sa ozval Orik, " Tak to viem čo myslíš, tiež sa s tým stretávam."
"Vy malé rasy to máte niekedy ťažké to som si všimol už dávno, škoda, že väčšina "vyšších" tvorov trpí predsudkami, ale vráťme sa k Eduardovi", povedal Karsten, "Nemal nejaké svoje chvíle ,alebo svoje muchy?"
"Ani moc nie, bol dobrosrdečný, plameň nešľahal nikdy, jedine keď sme mali pracovnú party a chcel nám spraviť ohňostroj. Asi jediná vec, ktorá bola na ňom vyslovene zaujímavá bola, že vždy chcel byt zelený, preto aj ten názov pizzerie."
"To sme si všimli, nesedelo to s popisom majiteľa, ale zas každý si môže nazvať podnik ako len chce."
"Pevne verím, že vám pomôžem ho nájsť, mam ho veľmi rad, tak ako všetci ostatní vo firme a nevieme si predstaviť aké by bolo keby nebol."
"Aj pre nás by to bola strata. Je to naša najobľúbenejšia pizzeria"
"Super tak kde začneme?"
"Tak asi zhrnieme to čo sme už zistili a či by si nám nevedel pomôcť tźm, že poznáš Eduarda." povedal Karsten, a pokračoval,
"Ráno nám nahlásila Delfina, Eduardova manželka, jeho zmiznutie. Prípadom poverili nás dvoch a vybrali sme sa teda za ňou,aby nám opísala udalosti. Takže tu sú fakty: v noci sa zobudila na to, že sa zabuchli dvere, prešla sa bytom a zistila, že Eduard nie je doma, ale keďže nechal zapnutý televízor, usúdila, že šiel len vyniesť smeti. Ráno sa zobudila a zistila, že televízor, stále beží a Eduarda nikde.
Keďže Eduard bol vysoko spoľahlivý, okamžité zavolala políciu. Toto sú všetky fakty, ktoré sme od nej zistili j, jedine čo môžem doplniť je, že bola rozrušená, ale to sa dá pochopiť pri takejto situácii. Potom sme šli za vami, ale odtiaľ to už poznáš."
"Aha, a aké alternatívy zvažujete?"
"Podľa situácie a toho čo vieme, dom opustil dobrovoľne, nedovolím si posúdiť či by Delfinu zobudilo zvonenie mobilu, ale pripadá do úvahy alternatíva, že mu niekto zavolal a on sa s nim šiel stretnúť, ďalšou by bolo to, že išiel z nejakého dôvodu von a niečo sa mu stalo. Tie smeti nakoniec nevyniesol, keďže smetiak zostal doma. Chýbal len Eduard a jeho osobne veci."
"Takže keď to zhrniem, v noci odišiel z domu a po ňom zostal len zapnutý televízor?"
"Presne."
"Neviete čo bolo vtedy v televízii, len či náhodou niečo nevidel a nezľakol sa"
"To sme si ešte neoverovali, manželka hovorila niečo o teleshopingu."
"Tak to neznie ako niečo kvôli čomu by som bežal z domu."
"Tiež sme to tak zhrnuli, ale zas keď sa už o tom bavíme, skúsim to zistiť, keďže môže byť, že v tej chvíli keď odišiel bol iný program." Karsten prezrel televízny program , kde v tom čase naozaj koncil film a začínal 30 minútový blok teleshopingu. Nič podozrivé ani nič čo by človeka prinútilo odisť z domu.
"A čo tak zistiť aký to bol teleshopping, možno tam bolo niečo zaujímavé", navrhol Nick. Karsten zavolal do televízie a začal sa pýtať otázky ohľadom včerajšieho programu. Horúčkovito zapisoval odpoveďe , potom si pre seba povzdychol a zapisoval ďalej. Zložil telefón a otočil sa na ostatných," Myslím, že mám dôvod prečo odišiel aj keď stále to nevysvetľuje jeho návrat."
"Čože????"
"Takže ako si hovoril spýtal som sa na obsah toho teleshoppingu, najprv tam boli klasické veci ako je Total Slim, Vertebrátor a Automatický čistič zubov ktorý spieva hymnu Polopie a svieti všetkými farbami dúhy. Ale potom mi povedali, že včera v nočnom vysielaní dali aj novy teleshoping o možnosti zmeniť farbu kože."
"Jasne však to je Eduardov sen, to by ho určíte vedelo prebrať a donútiť opustiť dom nadránom."
"Taktiež mi povedali, že ten teleshoping ide znovu v ich televizii za 12 minút." Rýchlo sa so zápisníkmi vybrali do spoločenskej miestnosti a pustili televízor, naladili správny kanál a čakali. Keďže to bol blok teleshopingu , znova sa dozvedeli ako si v kúpeľni spraviť diskotéku a umývať si zuby za zvukov národnej hymny. Vertebrator ukázal bezstavovcom ako si spevniť chrbticu (táto vec bola vyhodnotená v každoročnej ankete ako najzbytočnejšia pomôcka, ktorá bola zatiaľ vyrobená.) A nakoniec prišiel dlho očakávaný teleshopping. Nagélovaný Elf prišiel so svojou zubatou elfskou asistentkou, ktorej úsmev ohrozoval divákov oslepením. Vytiahol fľaštičku a začal vysvetľovať.
"Dnes vám chceme predstaviť technologickú novinku, ktorá úplne zmení váš pohľad na zábavu. Farbočar!"
"Nepáči sa vám farba vašej pokožky, chceli by ste vyniknúť na oslave, chcete splynúť s prostredím, Farbočar je to čo vám zmení život!"
Nasledoval zaber na tučnú gnómku, ktorá začala vysvetľovať: " Nepáčila sa mi farba mojej pokožky, ale keď som sa dozvedela, že Farbočar to vie zmeniť hneď som si ho kúpila a teraz mam farbu akú som vždy chcela mat!" Pri pohľade na krikľavo ružovú gnómku s veľkou nadváhou prišlo komisárovi a Nickovi zle. Na počudovanie Orik bol plne zahľadený na tú kreatúru. Nasledoval prestrih na moderátora a jeho škerivú asistentku, "Toto je len jeden z mnohých príbehov , kde Farbočar splnil tvorom ich túžby."
"A ako funguje Farbočar?" spýtala sa asistentka s úsmevom.
Karsten a Nick pri tej žiare prižmúrili oči. Orik naďalej napäto sledoval situáciu.
"Skvelá otázka Petúnia, a ako funguje? Hneď vám to ukážem milí diváci."
"Ako môžete vidieť, moja šarmantná asistentka v ruke drží fľašu Farbočaru, ale čo som ešte nespomenul je, že Farbočar predávame v 256 farebných verziách, na dnes som vybral fialovú, keďže dnes večer chcem očariť na párty." Asistentka sa začala prechádzať s farbou v ruke , bohužiaľ cez odlesk jej úsmevu sa nedalo nič vidieť. Elf sa tým začal natierať a jeho pokožka sa behom niekoľkých minúť sfarbila do fialova , dal si na seba škrabošku a na zaver dodal:
"Tak a ja idem na tú party, ak chcete aj vy zmeniť farbu svojej pokožky, kúpte si Farbočar, prvých 1000 zákazníkov dostane knižku o stolárstve zdarma."
Nasledoval všeobecný oznam , Farbočar si môžte objednať na adrese, ktorú vidíte v spodnej časti obrazovkz alebo zavolať na telefónne číslo 999 888 777 , ponáhľajte sa ponuka platí do vypredania zásob! Už sa chystali vypnúť televízor keď sa objavila chodiaca jašterica a s upozornením,
"Farbočar bohužiaľ nebol vyskúšaný na šupinatých tvoroch a jeho výsledky sa v tomto prípade líšia od toho čo sme predviedli. K Farbočaru vám môžeme ponúknuť odlakovač Odfarbočar, ktorý vám vie neželané výsledky zmazať." S týmto skončil teleshopping. Karsten, Nick a Orik sa na seba pozreli.
"Myslite, že to pozeral až dokonca?"
"Ach, jaj! Zachytil niekto tú adresu?"
"Jasne , mám to aj viem kde to je, no budeme musieť isť tam a zistiť či ich nenavštívil veľký červený drak."
Nastúpili do policajného auta a vybrali sa na predmestie. Firma sídlila v zastrčenej ulici v priemyselnej štvrti. Prišli k ošarpanej budove a Karsten zazvonil. Ozval sa bzučivý zvuk, otvorili si dvere a vošli na recepciu kde sedela dosť nesympaticky vyzerajúca orkica.
"Dobrý deň, čo môžem pre vás spraviť? Prišli ste si k nám zakúpiť nejaký produkt ?"
Na počudovanie hlas mala veľmi sympaticky a nakoniec sa presvedčili o tom, že výzor automaticky nenaznačuje akí sú ľudia vo vnútri.
"Prišli sme sem , lebo hľadáme Draka."
"Ach jaj! Tak ten tu už nie je."
"A čo sa stalo? Kedy tu bol?"
"Privediem vám nášho zákazníckeho špecialistu na Farbočar, myslím si, že ten vám to bude vedieť plne vysvetliť. Prečo ho vlastne hľadáte, myslím, že teraz by mal byt dosť viditeľný ?" poznamenala akoby pre seba a zasmiala sa. Zdvihla telefón a zavolala , "Poprosím Telolasa na recepciu, máte tu hostí ohľadom raňajšieho incidentu."
Za chvíľku sa zjavil Elf z reklamy a podozrivo si ich premeral.
"Dobrý deň, ako vám môžem pomôcť?"
"Dobrý deň, prišli sme sem ohľadom vyšetrovania zmiznutia jedného tvora. Predpokladám, že viete o ktorého sa jedna."
"Vy myslite toho draka, tak s jeho zmiznutím určíte nemám nič spoločného. Ráno nám tu narobil peknú paseku, ak vás to zaujíma."
"Radšej by som začal po poriadku, keďže tu stále počúvame len narážky na to, že sa niečo prihodilo v súvislosti s ním, teda ak sa jedna o nášho draka."
"Dobre, začnem od začiatku. Ráno keď sme prišli do roboty našli sme tu pred dverami draka , ktorý nám tu zapchal skoro celu uličku. Hneď ako ma zbadal sa na mňa zaškeril a začal niečo splietať o tom, že som čarodejník a určíte mu pomôžem s jeho snom. Na to som mu povedal, že kartári a veštice sídlia na opačnom konci mesta a čarodejnici vo vežovej štvrti..."
"Mohli by ste to skrátiť, prosím?"
"Jasné, no jednoducho vysvitlo, že by mal záujem kúpiť pár demižónov Farbočaru. Aj napriek faktu ,že vyzeral byt mimo som sa mu ich rozhodol predať, samozrejme som mu vysvetlil, že to nie je droga a vypitie môže spôsobiť rôzne zdravotne problémy za ktoré my nenesieme žiadnu zodpovednosť. Samozrejme som mu vysvetlil, že Farbočar nemá žiaduce účinky na šupinatých tvorov , ale keďže si nedal povedať tak som mu ho predal. 8 demižónov, zatiaľ najväčší finančný úspech Farbočaru."
"Takže si zakúpil Farbočar, to sme predpokladali, aby som vám vysvetlil situáciu, tento drak, Eduard, zmizol uprostred noci zo svojho domu. Vždy mal sen aby bol zelený a preto napríklad pomenoval svoju pizzeriu U Zeleného Draka. "
"Aha, to je ten Drak? Som si vždy myslel, že je zelený, tak to potom vysvetľuje jeho túžbu po Farbočari. To vám teda radšej dopoviem tento príbeh dokonca."
"Takže aj napriek upozorneniam použil Farbočar na seba okamžité po zakúpení, ten zle zareagoval a nakoniec bol pán Eduard svetlofialový, potom nám tu začal plakať, že toto on nechcel a celkovo ho asi chytila depresia, draka som ešte nevidel plakať a poviem vám pravdu už ani nechcem. Vysvetlil som mu, že síce máme na Farbočar aj odlakovač, ale zďaleka nie toľko koľko by potreboval. Jednoducho podarilo sa mi ho akurát na toľko ukludniť, že sme spolu objednali dostatočne množstvo odlakovača, jediný problém je, že príde za dva dni. Čo sa jemu nepáčilo a niečo aj poznamenal, že v takomto stave sa nemôže ukázať manželke alebo zamestnancom na oči. Skončilo to tým, že povedal, že sa o dva dni ráno zastaví a odletel preč.“
„A neviete kam odletel?“
„Ťažko povedať. Na západ odtiaľto, ale nejaký som ho nesledoval.“
„Ďakujem vám teda za informácie, tu mate moju vizitku pre prípad, že by ste si spomenuli na čokoľvek čo nám môže pomôcť s vyšetrovaním.“
„Ďakujem, určíte sa vám ozvem.“
Potom pristúpil dopredu Orik, „Môžem vás na chvíľku vyrušiť? Odtiahol si elfa na bok a začali sa o niečom dohovárať, Elf sa zasmial, a Orik si niečo zapisoval do zápisníčka.
Nick, Karsten a Orik vyšli z teleshopingovej centrály a rozmýšľali nad tým, že kam sa mohol Eduard podieť. Nevedeli o ničom kde by sa mohol taký fialový drak ukryť. Vzápätí zazvonil Karstenovi mobil. Zdvihol ho , počúval niečo si rýchlo zapísal a povedal
„Ďakujem, myslím si, že tým ste mi veľmi pomohol.“
Orik a Nickom sa naňho pozreli s otázkou v očiach, „Čo sa deje? „
„Mam nove informácie od Telolasa , Eduard pri odlietaní niečo mrmlal o Kozej skale.“
„Kozia skala, tak to som ešte nepočul.“
„Ani ja, ale možno to bude vedieť jeho manželka.“
Zavolal jej do prace , nasledoval niekoľko minútový rozhovor a potom poďakoval a zložil.
„Mame všetky informácie a viem kde ho môžme nájsť. Jeho manželka mi trocha zdĺhavo vysvetlila, že to je miesto ich prvého rande, nachádza sa na západ odtiaľto a väčšina ľudí to pozná ako Diablovu hlavu, ale keďže ani jeden z nich vtedy nevedel ako sa to volá pomenovali to pre seba Kozia hlava.“
„Ako ďaleko to je?“
„Asi tak dve hodiny autom.“
„To aby sme si pohli.“
„Počkajte musím zavolať Ariel ideme dnes na koncert Enellie a ten začína večer, radšej jej dám vedieť ak budeme meškať. „
Nick jej zavolal, dozvedel sa ,že sa už dohodla s ostatnými pred Soft-Stone cafe, nejakých 15 minúť pred začiatkom koncertu, hovorila, že ešte budú lístky aj v predaji na mieste, našťastie ich už kúpila cez rezervačný servis. Dohodli sa ,že Nick jej ešte zavolá, podľa toho ako bude pokračovať pátranie a prinajhoršom mu nechá lístok na vrátnici. Cesta autom prebehla v poriadku, videli kus krajiny , kam ani jeden z nich v poslednej dobe moc často nechodil, ale kde každý mal spomienky z dospievania. Občas nad nimi preletel lietajúci koberec alebo pterodaktyl aj so svojimi cestujúcimi. Doprava našťastie nebola problém , keďže bol len stred dňa a ľudia sa nemali prečo pohybovať smerom do lesa.
Cez víkendy mnoho obyvateľov Polopie cestovalo do prírody, niektorí si pripomenúť ako vyzerá, niektorí si pospomínať odkiaľ prišli a niektorí len zmiznúť z ruchu veľkomesta a užiť si pokoja v prírode. Tým, že sa toľko ľudí presúvalo nakoniec pokoj bol vo veľkomeste a ruch v prírode, ale nikdy sa to nedalo uspokojivo vyriešiť.
Skončili na lesnej ceste kde na odpočívadle nechali auto a vybrali sa peši. Na Diablovu hlavu viedol lesný chodník, prechádzka to bola relatívne jednoduchá, ale kebyže sa výberú peši priamo z dediny tak by to bola omnoho náročnejšia cesta. Nájsť veľkého fialového draka v zelenom lese sa nakoniec ukázalo ako omnoho väčší problém než čakali. Prechodili okolie Diablovej hlavy a bez výsledkov. Už si mysleli ,že majú falošnú stopu , keď Nick začul nejaké odfrknutie, ktoré sa mu zdalo, že prichádza z diaľky. Hneď si spomenul, že keď bol malý a hrávali sa tu na skrývačku tak tu bola jedna jaskyňa v ktorej sa dalo ukryť. Po chvíli pátrania , vetrenia (Orik ako Kobold bol na toto ideálny) a načúvania sa im podarilo nájsť vchod. Posledná búrka zhodila niekoľko stromov a z diaľky by tvora nenapadalo, že je tam jaskyňa. Prišli k jej ústiu a vnútri v prítmí zahliadli spiaceho draka. Fialová na ňom priam žiarila, keďže nakoniec vysvitlo, že odtieň ktorý vznikol by sa dal vyjadriť slovom krikľavá. Šepotom rozvinuli diskusiu o tom, ako ho zobudiť bez toho aby ich nepomliaždil. Karsten sa vybral von z jaskyne aby zavolal na riaditeľstvo, že stratená osoba bola nájdená a nech to oznámia jeho rodine a zamestnancom. Medzitým Nick a Orik došli k najjednoduchšiemu riešeniu , pôjdu do bezpečnej vzdialenosti a budú robiť obrovsky hluk, to by malo stačiť. Po nejakej dobe a dosť veľkom hluku , drak rozospalo zdvihol hlavu a zaostril na pôvod hluku.
“Nick? Čo tu robíš, a to je kto? Prečo ste prišli? Ja nechcem aby ma niekto videl.“
„Všetci sa o vás báli, lebo ste zmizli tak som sa vybral spolu s týmito dvoma policajtmi vás hľadať. Tak teda poďte a zoberieme vás domov k manželke.“
„Nie, nie tá ma nesmie vidieť, toto je strašné, ja som vôbec netušil, že to takto dopadne, ja som len chcel byť zelený!“
„Eduard, prosím Vás vzchopte sa, svet sa predsa nezrútil!“
„Ja sa takto nechcem nikomu ukázať na oči!“
Vtedy Nick dostal nápad.
„Viete čo? Dnes večer idem s priateľkou a niekoľkými známymi na koncert Enelie.
Myslím, že ju poznáte, tá vília pesničkárka. Na jej koncertoch bývajú rôzne pestrofarebné tvory, myslím, že by ste tam zapadli a zabavili sa. Mohol by som poprosiť priateľku aby kúpila Vám a vašej manželke lístky. Myslím, že by ste tým potešili aj manželku a potom by ste jej vysvetlili čo sa stalo, čo poviete?“
Eduard sa zamyslel nad ponukou, chvíľu rozmýšlal a potom sa spýtal:
„ Vážne myslíš, že by to pomohlo? Ja mám Enelinu hudbu rád, len pri mojom terajšom zjave sa bojím, že by si každý robil zo mňa srandu.“
„Nemáte sa čoho báť a sranda nikdy neuškodí, však určite pojdu aj Karsten a Orik aby dohliadli na poriadok, no nie?“
Spýtavo sa na nich otočil. Karsten sa pozrel na Nicka, „Máš šťastie, že nám večer končí služba , takže pôjdeme , keď sme už strávili celý deň spolu, rád ho s tebou dokončím, za predpokladu, že nám berieš lístky.“
Nick sa zasmial, „Jasné ,takže dohodnutí?“ „Zavolám Ariel, nech ešte zoberie 4 lístky“ Každý pokýval hlavou na znak súhlasu, len Orik sa ešte prihlásil.
„Mohlo by tých lístkov byť 5? Ja som si totiž už spravil program na večer.“
„Úplne náhodou sa to netýka toho čo ste si hŕkútali s Telolasom?“
Orik sa začerveňal a prikývol.
Nick sa len zasmial a zavolal Ariel, tá bola mierne prekvapená z vývoja udalostí, ale nakoniec súhlasila s tým, keďže viac tvorov, viac zábavy.
Keď sa Eduard ukludnil, všetci nasadli do auta a s letiacim Eduardom sa vydali späť do mesta. Okamžite išli za jeho manželkou kde ho nechali aby jej vysvetlil čo a ako a každý sa vydal svojou cestou s tým, že sa zanedlho stretnú pred Soft-Stone Café. Nick sa vybral späť do roboty kde im vysvetlil, že šlo o nedorozumenie a Edvard sa našiel, aj keď dnes už do práce nepríde.
Po tom čo dokončil nejaké veci sa vybral na miesto strenutia. Ariel aj s jeho kamarátmi tam už čakala. Stihol im vyrozprávať priebeh dňa a dôrazne vysvetliť nech sa nesmejú keď príde Eduard. Po chvíli sa zjavil aj Karsten s Orikom, ktorý sa všade nervózne rozhliadal. Nick ich predstavil priateľom a čakali už len na Eduarda. Vtedy sa ozvalo pár uznanlivých výrokov a do stredu ulice sa zniesol párik fialových drakov. Hneď sa vybrali k Nickovi.
„Ďakujem, že si prišiel s týmto nápadom. Delfine sa na toľko pozdával, že sme si ešte cestou kúpili Farbočar a tak sme fialoví obaja! Ten elf dnes zažil asi obchod svojho života,“ a schuti sa zasmial. Vtedy vykríkol Orik a rozbehol sa niekam do davu, za chvíľku ho znova zahliadli ako za ruku ťahá jasne fialovú obéznu gnómku. Nick s Karstenom ledva zadržiavali smiech a zvyšok pozeral na túto dvojicu s nefalšovaním počudovaním.
„Všetci, chcel by som vám predstaviť Lopéziu.“
Každý sa s každým zvítal a vybrali sa dnu (Ak by ste sa náhodou čudovali väčšina budov v Polopií bola postavená pre tvory mnohých rozmerov, teda aj pre drakov, samozrejme náš skôr spomenutý Balrog mal na väčšinu miest vstup zakázaný kvôli vedľajším účinkom jeho depresií a to ho robilo depresívnejším).
Koncert začal s oneskorením, ale len čo sa rozozvučal Enelín hlas všetci vyhodili z hlavy udalosti dnešného dňa a užívali si každý tón.
Upozornenie: Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.
Diskusia k súťažnému príspevku prebieha na fóre.
