Remenaja/OF

Autor: Ján Petra Nedeľa, 28 Február 2010 21:22

Ján Petra, 18 rokov, Original Fiction

 

Remenaja

Part 1

Jaina: (vstane od stola a žiarivo biele rúcho stráca na jase pri jej žiarivejšom úsmeve) Vaše Veličenstvo, som si istá, že táto nová vetva magickej školy by mohla byť významnou pomocou pri odhaľovaní tajomstiev Légie. Černokňažníci dnešnej doby sa už nesústredia iba na zhromaždenie moci, ale i na preskúmanie jej pôvodu.

Varian: (muž mohutnej, svalnatej, priam atletickej postavy s havraními kadermi, odetý do plátového brnenia, aby tým všetkým prítomným zdôraznil, že je predovšetkým mužom činu, sa zamračí a vrhne po Jaine zachmúrený pohľad) Vaše slová ma prekvapujú, lady Proudmoore. Hlavne od Vás by som očakával všetko, len nie sympatie k tomuto... zatratenému rádu.

Jaina: V živote každého z nás príde chvíľa, kedy musíme prehodnotiť svoje postoje a zrušiť predsudky. Zhatili by mnoho úspechov v histórii, ak by v istých osobách pretrvali... (odhrnie si plavé vlasy z tváre) My theramorskí mágovia sme uzavreli s černokňažníckym rádom dohodu, ktorá sa doteraz ukazuje obojstranne výhodná. Výnimkou je stormwindská škola mágie, ktorá ich stále neuznáva.

Mathias: (muž sediaci na najtmavšom možnom mieste sa jemne ku kráľovi Stormwindu nakloní a odhalí tým svoje krátke ryšavé vlasy, starostlivo upravovanú briadku a prešibané modré oči) Môj pane... ak dovolíte. Tento pán... (ukáže na mĺkvo a pokojne sediaceho muža oproti panovníkovi s rovnako čiernymi vlasmi ako on) sa v minulosti zapojil do pátracej akcie, ktorá Vás mala nájsť a oslobodiť.

Mathias: Významne sa pričinil o rýchly postup v tejto záležitosti. Ak by ste sa opýtali mňa... jasnejší dôkaz vernosti Stormwindu niet. V tomto mužovi vidím spoľahlivého spojenca.

Varian: (pošúcha si bradu a zamyslí sa) Viem, čo sa mi snažíte povedať, Mathias. Mať za spojencov černokňažníkov - to je značná zbraň oproti našim... nepriateľom. Ak by sme sa ich zbavili, veľmi by nás to poškodilo. (zadíva sa studenými očami na černokňažníka oproti sebe)

Mefiste: (sedí kúsok za Mathiasom ako jeho verný tieň a pozorne všetko sleduje - nemohla si nevšimnúť podivný záblesk v kráľových očiach, keď spomenul nepriateľov - a má pichľavý pocit, že tuší, o ktorých ide)

Varian: Rovnako mu nemôžem uprieť, že nám pomohol v boji proti Prestor. (odfľachne si) Onyxia. Prekliata šupinatá jašterica. (ruky položené na stole zovrie v zatnuté päste) Tá istá Onyxia si však tento rád vydržovala. (prižmúri oči) A Vy ste súčasnou hlavou týchto... zatratencov. Vaše konanie by sa dalo definovať i ako čistá vypočítavosť.

Osoru: (černokňažník v čiernej róbe jemne prikývne a následne sa usmeje) Možno by tomu mohlo byť tak, ale Vaše tvrdenie má jednu chybu. Vaši informátori z SI:7 Vám istotne potvrdia, že odkedy som sa stal oficiálne hlavou môjho rádu, nikdy som si na tú funkciu nenárokoval a namiesto mňa "vládol" čosi ako regent určený z vôle mojej predchodkyne. A stalo sa tak práve kvôli slečne Prestor.

Osoru: Mám totiž silné podozrenie, že to bola práve Prestor, kto moju predchodkyňu zavraždil.

Varian: (podvihne obočie) A prečo by to robila?

Osoru: Možno prišla na niečo, čo Prestor ohrozovalo? Trebárs jej skutočnú totožnosť - že Prestor je v skutočnosti čierny drak, ktorý si z nás robil šašov a bábky.

Jaina: (významne prikývne) Manipulácia bola jej bežnou zbraňou.

Varian: Hmmm. (v duchu sa zamyslí - vskutku, ak by zničil černokňažníkov zo Stormwindu, vážne by tým ohrozil svoje budúce plány... dostatočne ich narušil nedávny útok Pohromy na Stormwind, ktorý ho vážne znepokojil - predovšetkým jeho krajina si myslela, že má od Pohromy pokoj... tieto naivné predstavy zničila najprv nová vlna morovej epidémie šíriaca sa ako oheň v lese a napokon otvorený útok)

Varian: (vzdychne si - nie, bez černokňažníkov sa nezaobíde, nezaobídu sa bez nich ani armády vyslané do Northrendu, aby čelili šialenému vládcovi Pohromy - Arthasovi, Kráľovi lichov)

Mefiste: (skúmavo si prehliada kráľovu zjazvenú tvár - je vidno, ako sa mu kdesi za očami mihajú obrazy možností, ale ani jej zatiaľ nie je celkom jasné, čo z toho napokon vzíde)

Varian: V poriadku. Súhlasím s návrhom. Týmto... sa stáva černokňažnícky rád oficiálnou súčasťou Aliancie. Od tohto okamihu je každý útok voči nim... trestaný. No moc by som neplesal, byť Vami. Každý z Vašich ľudí bude bedlivo pozorovaný a pri každom náznaku protištátnej činnosti bude náležite... potrestaný. A následky budú vyvodené i voči Vám.

---------------------

Thesseus: (oprie sa o bočnicu lode a vyhliada na rýchlo sa blížiaci breh Northrendu - samý ľad, samá zmrznutá krajina. naobliekaný je do kožušín a takisto sú i Atrix a Remy, ktoré sa rozhodli nájsť svoje uplatnenie v severných krajoch. po chvíli sa k nim otočí a prehodí) Zima, čo.

Remy: (mladá a pôvabná ľudská žena so zafarbenými vlasmi na čierno je zababušená doslova od hlavy až po päty) Teplo sa veru tvári ináč. (trie si vzájomne obnažené dlane, čím na nich udržuje magický plameň)

Atrix: (stiahne si kožušinovú čiapku s ušiankami hlbšie na hlavu a bolestne sa zatvári, keď si pritom pevne natláča uši na hlavu - Krvaví elfovia nemajú práve praktickú stavbu uší) Dúfam, že nás v tej pevnosti nevyženú ihneď k službe. Chcem sa aspoň ohriať v ubytovni pri kozube alebo pohári vareného vína.

Remy: (zadíva sa na elfku priezračnými azúrovými očami) Bola by som tomu veľmi rada, ale veľmi by som sa na to nespoliehala.

Atrix: (zaostrí na breh) Uvidíme, uvidíme. Zatiaľ to vyzerá ako keď cvičia.

Remy: (obráti sa k Thesseovi a pokúsi sa na neho milo usmiať) A ako sa cítiš ty, Thess?

Thesseus: Vďaka za opýtanie, nie je to ktoviečo. Ale cítil som, že tu budem skôr užitočný, ako na Teldrassile. Hm... Ako sa ti tam páčilo?

Remy: (prikývne - rozumie, že sa mu nechce veľmi rýpať v jeho vnútri) Bolo tam naozaj veľmi príjemne. Nikdy som nebola na tak krásnom mieste.

Thesseus: (mimovoľne podvihne kútiky) To robia tí obyvatelia. A Chrám. Keď som bol mladší, často som tam meditoval. Nesmej sa, naozaj.

Remy: Áno. Ten chrám... pôsobil neskutočne ukľudňujúco. (nenápadne po ňom hodí očko - neuniklo jej, že tam Thesseus trávil i počas poslednej návštevy Teldrassilu mnoho času)

Atrix: (obzerá si žiarivé nebo a zazdá sa jej, akoby sa tam mihol podivný tieň)

Thesseus: Je to zvláštne, ale... iba tam sa necítim prázdny, odkedy... odkedy Malistra odišla. (zadíva sa do hlbín vody)

Remy: (nasleduje jeho smutný pohľad a pomaly prikývne) Chápem. (má na jazyku mnoho slov, ale v duši cíti, že by to vyznelo trápne a hlúpo... a tak si radšej do neho zahryzne a s účasťou ho pohladí po ramene)

Thesseus: (chvíľu jeho dýchanie znie, akoby každý nádych bolel, potom sa ukáže, že vlastne iba premáha plač) Vieš... Nikdy som si nemyslel, že to rodičia prijmú s takým pokojom... Myslím to, čoho som sa dopúšťal ja. To ostatné bolo... pochopiteľné.

Remy: Majú ťa predsa radi. A ty si konal tak, ako si cítil. V takýchto veciach... srdcu nerozkážeš. A všetci dobre vieme, že ona sa zmenila. Myslím, že aj oni to pochopili.

Thesseus: (pomaly prikývne) Neviem presne, čo kto z nich cítil... Ale veľmi by ma to zaujímalo... Je to veľmi dlhý a zložitý príbeh. Vlastne... (podarí sa mu premôcť sa až k ľahkému, no zlomenému úsmevu) ...by sme na to teraz nemali myslieť. Čaká nás nový svet.

Remy: Presne tak. (stisne pery - len ťažko dokáže odhadnúť, či by to mala nechať plávať alebo sa pokúsiť o hlbší rozhovor, no napokon sa rozhodne zatiaľ ponechať túto bolestivú tému tak... predsa len, od Malistrinej smrti neuplynul ani rok)

Remy: (pre Thessea to bola vskutku ťažká rana, s ktorou sa evidentne ešte nevyrovnal... v hlave jej klíčila otázka, či sa tak vôbec niekedy stane)

Thesseus: (obráti oči k nej, dlhú chvíľu sa jej díva do tváre a potom sa s jemnejším výrazom opýta) Už vieš, čo by si chcela ďalej v Northrende podniknúť?

Remy: (pomaličky sa na čarodejkinej tvári rozleje úsmev) Kam ideš ty, Thess, idem aj ja. Teda... dúfala som, že by si nebol proti mojej spoločnosti.

Thesseus: (nežne zažmurká) Neodohnal by som ťa. Nie po všetkom, čo som ti spôsobil, teraz si myslím, že by som to mal odčiniť. Pokúsim sa za každých okolností ostať nablízku a chrániť ťa.

Remy: (opätuje mu pohľad) Ale no tak. Nie som zase až taká bezbranná. Iba sa tak tvárim. (potichu sa zachichoce) Ale nie, tak som to nemyslela. Vážim si tvoje slová, Thess.

Thesseus: (zatvári sa spokojne sám so sebou) Uvažoval som nad nejakými jednoduchými prácami, ktoré by nás príliš neobťažovali... (napraví si to, čo považuje za mŕtveho bobra na hlave) Čo si myslíš o eskortách?

Remy: (pousmeje sa - bývalá arcimágyňa a bude robiť stráž karavánam... v duchu sa zaškerí, ale na Thessea iba žmurkne) Na začiatok celkom primerané. Ale až sa ukážeme ako schopní, naložia nám na bedrá istotne viac.

Thesseus: (mykne plecom) Keď som povedal, že myslím na nový začiatok, nikto ma nebral dosť vážne. (čudne sa zasmeje) Naozaj tu chcem začať s celkom čistým štítom... A možno si tu aj postaviť domček.

Remy: (prekvapene podvihne obočie) Tu? V Northrende? To neznie ako práve najbezpečnejší nápad.

Thesseus: (obzrie sa) Verím, že sú tu aj pekné a pokojné miesta... ďaleko od všetkého. (strasie ho) Vyblitá zima!

Remy: No... možno v Dalarane. Ale i ten je neustále ohrozovaný blízkosťou k... Ľadovej korune. (stisne pery do úzkej čiarky)

Thesseus: Raz ho porazíme... (pozrie do diaľky) Arthas...

Remy: (znepokojene sa zavrtí na mieste - čo i len pomyslieť na otvorený stret s touto... príšerou, Kráľom lichov, a už sa jej robilo nevoľno)

Remy: Môžeme len dúfať. (uprie pohľad do chladných vĺn, keď zacíti, ako sa loď zastaví - podvihne zrak a uvidí rozostavaný prístav a za ním rozľahlú, takisto ešte stále nedokončenú pevnosť Valiance) A sme tu.

Thesseus: (vezme si svoj batôžok pomáha Remy po strmých schodoch)

Atrix: (ide nenápadne za nimi a načúva ich rozhovorom, potichu si dávajúc dohromady udalosti. za ten čas, čo s nimi strávila, bola podrobne oboznámená s udalosťami, ktoré viedli k incidentu v Chráme Hadích bohov, no stále mala dojem, že niečo jej nevyrozprávali úplne)

 

 

Part 2

Remy: (spolu s Thesseom a Atrix sa zoradia na zasneženom brehu do mierne chaotického húfu dobrodruhov, ktorí prišli do Northrendu z najrôznejších príčin - získať bohatstvo, slávu, pomstu, nájsť nový život alebo sa tu nechať pochovať... chvíľu premýšľa, z akého dôvodu tu je vlastne ona, ale už od začiatku to vie - je tu preto, aby chránila Thessea... tíško si vzdychne a rozhliadne sa)

Remy: (videla Temných elfov, trpaslíkov, gnómov, ba dokonca i draenei, ale hlavne ľudí, no sem-tam zahliadla i žiarivé modré oči - Vysokých elfov, tých, ktorí nenasledovali zvyšok svojich druhov za diabolským Princom Kael'Thasom a Hordou, no ostali verní Aliancii - vzhľadom na kruté zločiny istého ľudského generála Vysokých neostalo práve najviac)

Remy: (v duchu sa snaží preniknúť do mysle každého prítomného a odhaliť, čo ho naozaj donútilo pobrať sa do prekliateho Northrendu, kontinentu, v ktorom železnou vládou vládla Pohroma, armáda nemŕtvych pod vládou niekďajšieho korunného princa Lordaeronu Arthasa Menethila... s najväčšou pravdepodobnosťou ich tu všetkých stretne smrť... ako veľmi musia byť zúfalí, keď sa sem vydali dobrovoľne?)

Remy: (pri poslednej myšlienke sa zarazí... ako veľmi musel byť zúfalý Thesseus, keď sa on rozhodol vybrať sa na Strechu sveta? a ona...? z ďalších nepríjemných myšlienok ju vytrhol čísi hrubý hlas)

Hagor: (sivovlasý veterán sa postaví na pripravenú debničku pred húfom žoldnierov, mal na to totiž pádny dôvod - jednalo sa o starého trpaslíka, ktorý si "posily" prezeral s typickým nadradeným pohŕdaním) Takže zberba! Ticho! Akonáhle ste položili nohu na pôdu pevnosti Valiance, viac nie ste slobodné bytosti. Nie! Môžte si hovoriť žoldnieri, mne je to jedno.

Hagor: Budete robiť len a len to, čo vám bude prikázané. Neuposlúchnutie rozkazu bude náležite potrestané. A nebude sa vám to páčiť, môžte mi veriť. (vycerí žlté zuby) Týmto vás vítam v Northrende, slečny! Zahoďte všetky dievčenské romány, tu vládne nemilosrdná zima, rovnako ako smrť. Proti nemŕtvym vám sladké básničky nepomôžu. Tu vládne iba právo meča.

(pár chlapov a žien okamžite zodvihne päste do vzduchu s bojovným ryčaním, aby vyjadrili, že chápu)

Thesseus: (prezerá si veterána, akoby mal na čele napísané - som idiot. podobné dojmy chytí aj z povykujúceho oddielu; "Ak týmto vyjadrujú pochopenie, mali by sa zamestnať ako atrakcia hneď vedľa opíc... alebo v štátnej správe." sám sa len mlčky díva, ruky v rukaviciach spustené pri tele a dlhé elfie uši nepohodlne vytiahnuté spod čiapky určenej pre človeka)

Atrix: (štuchne do Remy) Myslíš na to, na čo ja..?

Remy: (podvihne obočie) Hm?

Atrix: (bradou ukáže k trpaslíkovi) Toto nám má rozkazovať..?

Remy: (pokrčí ramenami) Vyzerá to, žiaľ, tak.

Thesseus: (začuje ich a šepne) Nevyzerá ako mysliteľ, ale asi je to dobrý vojak... nejaká pružná hlava.

Hagor: ... váš žold je sto zlatých na mesiac. To je viac ako by ste si zaslúžili. ("pche") Takže teraz vás moji muži odvedú do zbrojníc, kde... (trpaslík by nepochybne so svojím namysleným tónom pokračoval ďalej, keby ho neprehlušil iný zvuk - nepríjemný zvuk pripomínajúci čosi ako šuchotanie a šeptanie - kým si stihne uvedomiť, čo sa vlastne deje, strhmlav sa proti nemu vrhne akýsi netvor)

Hagor: (príšera mu zabodne dlhé pazúry do tela bez najmenších problémov - nemal na sebe svoju zbroj, iba kožušiny... letec sa pokúsi so svojou obeťou vzlietnuť - možno ho chcel odniesť a niekde v bezpečí zožrať alebo len dvihnúť do výšky a potom ho zhodiť)

Remy: (so zdesením sa díva na odpornú beštiu - tmavohnedý prerastený zrejme zvláštne krížený netopier... s čím to len mohlo byť krížené? s pavúkom? potrasie hlavou, teraz nebol čas nad tým špekulovať - rýchlo podvihne ruku, z ktorej vystrelí číra magická energia a zasiahne útočníka skôr, než by sa dostal príliš vysoko)

Hagor: (odpornosť, ktorá ho zvierala, bolestivo zahučí a mimovoľne trpaslíka pustí - v podstate bez ťažšej ujmy dopadne späť na zem a okamžite ho obklopia vlastné stráže, aby ho chránili vlastným telom - neuniklo mu, že oslobodzujúca rana prišla z radu žoldnierov - a jeho vlastní muži sa len hlúpo prizerali, ako letel na istú smrť)

Remy: (zahryzne si do pery a následne zistí, že to nebol práve najšťastnejší nápad - zem pod nimi sa začala čudne a silno chvieť, až si peru prehryzla a vyrazila jej z nej krv - všetci traja, Thess, Atrix i ona čo najrýchlejšie uskočia, lebo cítili, že sa z hlbín čosi vyhrabáva von... a určite to nebolo v priateľskej nálade)

Hawthorn: (okamžite dobehne k ranenému trpaslíkovi a kliesni si cestu cez jeho ochranku) Pustite ma, pustite ma tam! (akonáhle je to možné, šetrne ťahá veliteľa z neistej pôdy na najbližšie kamenné podložie - už tuší, čo sa tu deje)

Thesseus: (keď sa pred ním zo zeme vyhrabe nerubian - nemŕtvy, kostnatý a chlpatý šesťnožec s obrovskými krovkami a veľmi škaredo vyhliadajúcim bodcom na hlave, pokúsi sa zahaliť čo najväčšie množstvo okolitých žoldnierov do ochranných štítov vytvorených z tieňa, ktoré by ich mali nakrátko zneviditeľniť a umožniť im utiecť do bezpečia - takisto zahalí lekára a veliteľa, nechá iba ochranku do boja)

Atrix: (mladý elf okolo nej síce vytvoril magickú škrupinu, no ona nie je z tých, čo by utekali ďaleko. prejde do bezpečnej vzdialenosti - pravdepodobne bezpečnej - a siahne premrznutými rukami po svojej kuši, nabije ju a mieri na potvoru, hľadajúc nejaké slabé miesto)

Thesseus: (ostal bez ochrany, no urobil to zámerne; teraz sa nerubian sústredí iba na neho. vo chvíli keď sa pokúsi jednou z predných končatín elfa uchopiť, tento mu vrhne ho tváre horiacu guľu čiernej smoly, ktorá sa ľahko prilepí a za pomoci kúzla rozlieza po tele príšery. potom k nej namieri obe ruky, naznačí vzorec pre tieňové kúzlo a zašepká kliatbu, ktorá uvrhne príšeru do ohromnej bolesti)

Atrix: (zbadá, že cieľ je pod kontrolou a zamieri na ďalší kopec kyprej zmrznutej hliny, ktorý sa dvíha neďaleko)

Thesseus: (vo chvíli, keď sa nerubian začne nekontrolovateľne zmietať, vysloví ešte zopár slov v démonickom jazyku a prerastený chrobák pred ním doslova exploduje - všade po okolí sa rozletia horiace kúsky, niektoré z nich dokonca zasiahnu a podpália ďalšie potvory vyhrabávajúce sa spod hliny)

Remy: (díva sa zachmúrene do oblohy - oproti nim sa blížila vlna vari stovky ďalších obludných krížencov - vojaci a žoldnieri sa síce konečne rozhýbali do obrany, ale zameriavali sa viac na vyhrabávajúcich sa nerubiánov, takže letecký útok bol viac-menej nebránený a nesledovaný... čarodejnica podvihne ruky, dlane modrasto zažiaria a začne z nich sálať zápach spáleného mäsa - Remy zatne zuby)

Remy: (v zamračenej oblohe sa blysne a mohutne zahrmí - náhle akoby do ženy udrel blesk a všetko osvieti nepríjemné svetlo, ktoré pálilo do očí - pobrežie zmizne v zlatom svetle, ostane jej iba čuch a sluch - cíti vlastné osmažené ruky a systematické udieranie bleskov do pohybujúcich sa bodov na oblohe - zakaždým, keď zasiahlo jedného nemŕtveho, odrazila sa rana do ďalšieho)

Thesseus: (zamračí sa a zúrivo okolo seba metá kliatby i nadávky. po niekoľkých temných kúzlach ho premôže surová zúrivosť, inak svietivé modré oči naberú krvavý nádych a nepriatelia, o ktorých sa oprú, náhle slabnú, končatiny sa im lámu a skrehnuté telá sa trieštia pri dopade na zem)

Atrix: (so zmyslom pre chirurgickú presnosť strieľa do útočníkov otrávené malé šípy, no tých nemá celkom dostatok a tak sa po chvíli vrhne do boja s dvoma dlhšími dýkami - takisto potretými jedom. drží sa ďalej od čarodejov, aby ju náhodou nezasiahli postranné účinky kúziel alebo mŕtve či hynúce telá nepriateľov)

Remy: (konečne si uvedomí, že opäť vidí a stalo sa tak v najvyšší čas, keďže sa zasiahnutí a mŕtvi nepriatelia bezmocne porúčali k zemi - nechýbalo veľa a keby sa nebola rýchlo spamätala, mohol ju jeden z upečených fešákov takto rozmačkať, čo rozhodne nebola príjemná predstava)

Remy: (dopadne tvrdo na zem, unavene podvihne pohľad, keď sa priamo vedľa nej vyhrabe ďalší nerubián, tentokrát o niečo menší ako ostatní, no Remy mu nedá najmenšiu šancu - stihne iba vystrčiť hlavu a už ju má dokonale zmrazenú v kocke ľadu - netvor si ani nestihne uvedomiť, že už je vlastne mŕtvy)

Thesseus: (cúva a rozlieva po zničenom kúsku zeme pred sebou zo svojich dlaní akúsi horiacu tekutinu, aby ihneď poškodil tých, ktorí sa ešte iba vynoria. kútikom oka si pritom všimne, že ozbrojení vojaci sa do boja pustili s veľkou vervou, keď sa pri nich vynoril rytier v žiarivej zbroji a s veľkým obojručným mečom. čudným hlasom - asi s prízvukom - niečo zavelil a chlapi hneď mávali mečmi ľahšie)

Atrix: (usúdi, že keď Thess začal bojisko podpaľovať, je čas sa niekam vyšplhať a zvyšnými šípmi ostreľovať prípadné preživšie príšery)

Remy: (postaví sa na nohy, chvíľu sleduje Atrix a snaží sa pochopiť, čo to vlastne robí - potom si všimne Thessea a v mysli jej skrsne myšlienka, že Atrixin krok bol naozaj dobrý nápad a tak sa ponáhľa za ňou)

Thesseus: (zreve na ostatných bojovníkov) Páľte preč! O chvíľu tu bude horúco, zmiznite ďalej! ĎALEJ! (sám zaspätkuje až k prvým budovám, kde sa zastaví a smerom k rozrytej zemi vrhne za sebou niekoľko obrovských smolových striel, ktoré sa v kontakte s ohňom vznietia a rozplesknú po okolí. vynárajúce sa príšery sú ihneď polepené a spálené na uhlie)

Atrix: (nájde si pozíciu na streche blízkej budovy, ale kým by začala ostreľovať, už nie je koho - voľný priestor pôvodne určený na zhromažďovanie sa celý kúpe v plameňoch)

Thesseus: (pomocou bariéry z akejsi izolovanej esencie Ničoty drží oheň odhradený od budov, aby nespôsobil väčšiu katastrofu, než mali v úmysle Pohromoví útočníci)

Remy: (až si je istá, že sa na zemi už naozaj nič nehýbe, podvihne obe ruky, z ktorých vyrazí vzduch studenší, než bol i na Northrend zvyčajný - celý prístav sa okamžite zahalí do syčania a hmly)

Thesseus: (vyčká, kým Remy dokončí hasenie, potom spustí ruky a vyčerpane klesne na zem)

Hawthorn: (podíde k nemu a čupne si, aby skontroloval elfov zdravotný stav) Ako sa cítite?

Thesseus: (pootvorí oči a prezerá si šedivého, plešatého a bradatého muža, evidentne lekára) Unavený, ale inak som v poriadku. Nerobte si starosti, veliteľ vyzeral, že vás potrebuje viac.

Hawthorn: Veliteľ si praje vidieť všetkých, čo tu manipulovali mágiou... ale prosím, chlapče, hovorte s ním šetrne, nerozčúľte ho. Je ranený, hoci prchký.

Thesseus: (posmešne podvihne kútik) Mohol by som ho rozčúliť tým, že som nám práve zachránil zadky?

Hawthorn: Možno tým, že to nebolo na jeho rozkaz.

Remy: (dobehne nasledovaná Atrix a vrhne sa k černokňažníkovi) Thess, si v poriadku? (zúfalo si ho prehliada a jemne sa dotkne jeho tváre popálenou rukou)

Thesseus: No tak, nekrvácam! (zasmeje sa a opatrne sa zdvihne) Len som čaroval trochu viac ako zvládam.

Atrix: (pleští ho po ramene) Usmažil si ich, borec!

Remy: (postaví sa na nohy, sprvu si nevšíma nepríjemné štípanie oboch dlaní, no napokon sa na nich zadíva a znepokojene si ich prehliada)

Hawthorn: (vstane a prezrie si ženine ruky) Hmm... trochu neopatrné, ale zato hrdinské, lady. Pozriem sa vám na tie popáleniny bližšie v pevnosti, z tunajších rastlín sa dá vyrobiť veľmi účiný balzam...

Remy: (vďačne sa na muža usmeje)

Thesseus: (ťapne Remy i Atrix po pleci) Celkom zaujímavé uvítanie takto v Northrende... (pozrie na lekára) Je to tu bežné?

Hawthorn: No... úprimne, ani nie. Toto bol veľmi prudký a silný útok, horší než predošlé.

Julia: (vysoký paladin podíde k nim, meč už má pripevnený na chrbte) Buďte pozdravení, vojaci. (hlas znie trochu plechovo, lebo hlavu chráni uzavretá prilbica iba s malými otvormi pre oči. tú si však v nasledujúcej chvíli rytier zloží a uvoľní tým husté a dlhé hnedé vlasy, ako aj dôstojný, no nežný úsmev) Volám sa Julia Celeste. (podá im ruky) A mám vás odviesť k veliteľovi.

Remy: Je nám cťou, mylady. (nevie vysvetliť prečo mala ten pocit, ale zdalo sa jej, že paladinka má neuveriteľnú moc charizmy - ak by si vedela predstaviť niekoho na čele vojska, ktoré by malo bojovať do horkého konca, mala by to byť táto žena... už len svojou prítomnosťou inšpirovala k hrdinským činom)

Julia: (tvári sa vďačne a zaviazane, usmieva sa, no v tom úsmeve je akási pokora. keď vykročí, aby ich viedla do pevnosti, poznamená) Musím vám vyjadriť vďaku za to, ako hrdinsky ste sa zachovali. Málokto by takto riskoval.

Thesseus: (pošúcha si ruky a iba mykne plecami) Málokto je tak bezhlavý.

Remy: Robili sme len to, čo by mal spraviť každý.

Remy: (mimovoľne sa usmeje - a to, čo sme sa naučili v Draenore)

Thesseus: (neohúrene si obzerá kamennú stavbu - viacero stupňov opevnených nádvorí, na každom aspoň dva menšie kanóny. pevnosť sama je masívna, má mnoho miestností a zložitý pôdorys. na to, ako veľmi nedokončený je prístav, táto bašta pôsobí ku podivu prepracovane) A ako sa cíti ten... veliteľ, eh...

Hawthorn: Hagor? Och, ako sa len trpaslík môže cítiť. Kým je na lôžku, bude sa sťažovať. I keby bol zdravý ako buk.

Remy: Ešteže Leani taký nebol. (zachichoce sa)

Thesseus: No... chorého ani raneného sme ho našťastie nezažili. Kam vôbec išiel? Tváril sa strašne neprítomne a povznesene, keď odchádzal a iba mi... požehnal.

Remy: Chcel sa pridať k paladinom. A predovšetkým - veľmi túžil byť učňom u Aratora. Stal sa mu veľkým vzorom. (tíško si vzdychne) Veľmi sa teším, že našiel nový zmysel života, no i tak nemôžem poprieť sebecký pocit... prázdnoty. Chýbajú mi jeho slová. Vždy vedeli zahriať pri srdci.

Thesseus: (súhlasne prikývne) Mne chýba jeho humor. S odstupom času bol čoraz živší a patrične k tomu žartoval, čo vždy vedelo tak krásne vytáčať tetu Aezandu... (zachechce sa, no v tej chvíli sú už v infirmáriu pri lôžku územčistého vojaka)

Atrix: (formálne zasalutuje)

Julia: (tiež salutuje, ale omnoho oduševnenejšie)

Hawthorn: Tak ja... pôjdem sa pozrieť na ostatných, ale slečna... s tými popáleninami určite prídite čo najskôr.

Remy: (prikývne) Sľubujem.

Hagor: (podráždene si čosi brble, kým si ich premeriava a napokon vyštekne) Tak toto bolo čosi... neslýchané! Všetci tam stáli ako hlúpe teľatá a vy... vy ste doslova rozprášili celý útok. Pri Titanoch, to som ešte nevidel.

Hagor: (posadí sa na posteli a vzrušene reční, až mu sliny lietajú kade-tade) Blesky, ohne! A napokon tá efektná hmla! Nepovedal by som veru, že ste len taká hocaká banda zelenáčov.

Thesseus: V armáde sme ešte neslúžili. (pousmeje sa a trošku pohodí plecom)

Hagor: Hmmm. Na tom veľmi nezíde. (pošúcha si bradu) Dokázali ste nevýslovný... potenciál. Možno by bola škoda, keby ste tu stvrdli na rutinných strážach a napokon by vás zabil nejaký zablúdený nerubián.

Remy: (bezvýrazne sa na veterána díva)

Hagor: Myslím si, že by vás mohli využiť na... zaujímavejších miestach. Tam budete oveľa viac potrební. Hlavne po tomto... útoku. Hoci sa nám podarilo zvíťaziť, rozhodne by som neoslavoval...

Remy: Prečo tie slová, pane?

Hagor: (vzdychne si) Viete... pred vaším príchodom vyrazila na pochod početná armáda Aliancie... a Hordy. Spoločne mali zaútočiť na Ľadovú korunu v snahe zlikvidovať Pohromu čo najrýchlejšie... aby sa vojna zbytočne nepreťahovala a mohli sme sa pobrať pokojne domov. Keby boli úspešní... (stisne pery) už tu o tomto čase nemali byť *žiadni* nemŕtvi. Obávam sa najhoršieho.

Thesseus: Kto viedol výpravu? (s obavami si veliteľa prezerá)

Hagor: Naše vojsko viedol lord Bolvar Fordragon... na čele Hordy kráčal mladý Saurfang. (pokrúti hlavou)

Remy: (zdúpnie, keď začuje Saurfangovo meno)

Thesseus: (schytí Remy za ramená a obráti si ju k sebe) Bolvar! Dofrasa!

Remy: (sťažka preglgne - nevedela, koho jej bolo viac ľúto... no Saurfanga predsa poznali osobne, bojovali spolu bok po boku pri Telaare... pamätala si ho ako drsného, ale správneho orka, ktorý stelesňoval všetky ideály orčích bojovníkov)

Thesseus: (zúfalo sa na čarodejku díva) Ak neuspeli a Bolvar padol... (pokrúti hlavou) Mefiste tvrdí, že iba on držal kráľa od myšlienky rýpať do Hordy a agitoval za spoluprácu...

Remy: Kráľ má teraz predsa okolo seba... viacero ľudí, ktorí zmýšľali podobne ako Bolvar. (snaží sa presvedčiť seba i jeho) Možno... možno sa im podarí...

Thesseus: (rýchlo, ironicky prikývne) Mhm, iste. Chcelo by to čerstvé správy zo Stormwindu.

Hagor: (odkašle a nepríjemne sa na nich zadíva - je na ňom vidieť, že keby pred ním stál hocikto iný, tak by už dávno letel cez zavreté dvere) Navrhujem vám uložiť sa do kasární a vyčkať, aké rozkazy zajtra dostanete. Porozprávam sa s najvyšším veliteľom o vašej... budúcnosti. Zatiaľ si užite skromnú pohostinnosť. Ak máte nejaké zranenia, vložte sa do opatery našich felčiarov. Odchod.

Thesseus: (prikývne, pustí Remy a pomaly mieri k hostincu, nasledovaný oboma priateľkami)

--------------------------------------------------

 

Part 3

 

Jaina: (napriek niekoľkoročnému priateľstvu s kráľom Wrynnom sa jej dnešná audiencia u neho vidí nepríjemne dlhá, pretože panovník nástojčivo trvá na žiadosti o posily pri jeho radikálnom pláne, a to získať späť Lordaeron - tie ruiny, ktoré obývajú Opustení, sa arcimágyni vidia ako pramalý dôvod na započatie otvoreného konfliktu s Hordou) Veličenstvo... úprimne si myslím, že by ste to mali zvážiť.

Varian: (zachmúrene pochoduje pred čarodejnicou usadenou za stolom) Nevidím najmenší dôvod, prečo by mal ostať Lordaeron v rukách nemŕtvych! To je predsa urážka!

Jaina: (pokrúti hlavou) Nemáme ho ako využiť. Prestavba by bola hlúposť, a pokiaľ ide iba hromadu kameňa pre namasírovanie aliančnej hrdosti, potom sa vyjadrím úprimne - Tie ruiny nestoja za novú vojnu. Nie za ďalšie životy... Nie za ďalšiu krv.

Varian: (podráždene zatne zuby - práve od Jainy Proudmoore prvotne očakával silnú podporu, aj ona mala predsa na Lordaeron spomienky... dúfal, že sa mu podarí staré udalosti pretaviť do oduševnenia, ale Jaina sa ukázala byť neskutočne tvrdohlavá - rukou si prejde po brade) Povedzte mi, Jaina... povedzte mi, že to nie je tak, ako si myslím.

Varian: Viem veľmi dobre, aké vzťahy pestujete s tými... (pokrčí nos) orkmi. Moja tajná služba má mnoho uší, ale ja som pevne veril, že sa tentokrát mýlili.

Jaina: Veličenstvo... Moje vzťahy s orkmi ako národom neboli vždy pokojné, ale za Thralla sa môžem zaručiť. (zatvári sa prísne) Orkovia nie sú iba beštie, sú civilizovaní ako my. Bolo by nesprávne a kruté na nich útočiť.

Varian: (osopí sa) Sú natoľko civilizovaní, že ma hodili do arény a nechali bojovať pre vlastné potešenie! (rozzúrene gestikuluje) Civilizovaní?! Nie, sú to zákerní netvori, všetci do jedného! Nemajú tu vôbec čo robiť, nepatria do tohto sveta!

Jaina: Neocitli sa tu dobrovoľne, viedli ich sem démoni! Snažia sa len prežiť.

Varian: Aj my sa snažíme prežiť! Ak chcú prežiť oni, nech sa vrátia tam, odkiaľ sem prišli! My ich tu neznesieme! Napáchali na tomto svete priveľa zla, nedovolím, aby tu voľne pobehovali a ničili životy ostatných!

Varian: (zatne zuby) Nepatria sem.

Jaina: (vzdychne si) Veličenstvo, neberte prosím osobne moju narážku, ale nevidíte ani minulosť, ani budúcnosť. Horda stála po našom boku vo vojne proti Légii. Takisto je v ich záujme bojovať proti Pohrome. Prečo... prečo by sme mali odplácať takú pomoc iba krutosťou a krviprelievaním? Stojím si za názorom, že to nie je správny postoj.

Varian: Pche. Ako vidím, veľmi Vás nezaujíma... že ma ten Váš Thrall predhodil svojim gorilám.

Jaina: Som si istá, že kriminálnici, ktorí s vami jednali, neboli v jeho velení. Alebo ste ho tam osobne videli?

Varian: (vyprskne) Na tom predsa nezáleží! Boli to jeho "ľudia", jeho orkovia. Ako môže niekto "civilizovaný" dovoliť svojim poddaným zotročovať nevinných a robiť z nich gladiátorov pre potešenie publika?!

Jaina: Ako môže niekto civilizovaný povoliť existenciu Defias, Syndikátu, Kultu prekliatych, Súmračnému kultu...? Mohla by som pokračovať.

Varian: Porovnávate jablká a hrušky! (podíde ku stolu a tresne do neho) Thrall je za to zodpovedný a bude sa zodpovedať!

Jaina: Tie gladiátorské hry sú pravdepodobne nelegálnou zábavkou. Po prvé, pokým boli orkovia otrokmi, jednalo sa s nimi horšie a so všetkými, jednak ide o kriminálny prečin a nie o legalizované týranie..!

Varian: (napriami sa a na tvári sa mu usadí kamenný výraz) Vyzeráte, ako keby ste sa do orkských pomerov až priveľmi vyznali. (otočí sa k nej chrbtom) Dnešná diskusia bola naozaj veľmi... plodná.

Jaina: Nech už je môj a váš postoj k orkom akýkoľvek, rozpútať novú vojnu vo chvíľach, keď ešte nemáme správy od Wrathgate, je číry nerozum a vy by ste to mali vedieť. Aliancia nemá na to bojovať na dvoch tak obrovských frontoch! Štucháte do osieho hniezda, Veličenstvo.

Varian: (nepekne sa usmeje) To máte veľkú pravdu. Kým nebude Pohroma definitívne porazená, nemôžeme sa venovať... iným záležitostiam. (zamračí sa) A ja sa ich rozhodne nevzdám!

Jaina: (smutne sa na Variana pozrie a napadne jej, čo by v takej situácii robila. isté je, že sa nemôže iba nečinne prizerať) Obávam sa, že Pohromy sa nezbavíme ani príliš skoro, ani príliš ľahko. A budeme za to draho platiť aj v prípade, že sa nám to podarí. Možno už nebude Aliancia, ktorú by bolo treba viesť do vojny.

Varian: (zavrčí) To nie sú práve pozitívne reči. Ale jestvuje jeden fakt, ktorý predstavuje našu veľkú... výhodu a šanca na úspešný obrat v celom ťažení proti našim... nepriateľom.

Jaina: A síce?

Varian: Včera ma navštívili istí... zvláštni hostia. Istotne Vám nemusím hovoriť o tom, kto sú to Rytieri smrti. (vycerí zuby)

Jaina: Čože?! Radšej sa spolčíte so samotnou Pohromou, než by ste prijali mier po boku Hordy?

Varian: Spolčiť sa s Pohromou? Nikdy! (pokrúti zúrivo hlavou) Nie, nie... títo Rytieri smrti pochádzajú z nekropoly blízko hraníc medzi Lordaeronom a Quel'Thalasom. Hovorili, že ich skupina sa nazýva Ebon Blade a sú to... odpadlíci. Dostal som list od ich vodcu... Dariona Mograina.

Jaina: Mograine..? Ten Mograine?

Varian: (prikývne) Presne ten.

Jaina: Syn slávneho Alexandra Mograina, ktorý padol v boji proti Pohrome... ale ako...

Varian: Podrobnosti sa dozviete neskôr. (so zamračeným výrazom jej naznačuje, že za svoje predošlé slová o orkoch bude teraz "potrestaná") Podstatné je len to, že títo Rytieri sa stali súčasťou Aliancie a už teraz sa mnohí vydali do Northrendu. Samozrejme, že naše vojenské jednotky boli o nich vopred informované... ináč by to mohlo dopadnúť nepríjemne.

Jaina: Takže... sú to vzbúrenci voči Arthasovi?

Varian: Áno. Čo je ešte lepšie - prahnú po pomste. Taká príležitosť sa nedá nevyužiť. Rytieri smrti v našich radách... (oči mu zažiaria dychtivosťou)

Jaina: (zatvári sa triumfálne a vstane za stolom) Potom sú to predsa... niečo ako Opustení! ("Hanbíš sa požiadať ich o pomoc a čakáš, kým oni prídu s ponukou za tebou..? Ach...")

Varian: Opustení? Nie, Opustení okupujú a znesväcujú miesto, na ktoré nemajú najmenší nárok! A navyše - postavili sa proti nám, keď sa pridali k orkom.

Jaina: (bez slova pokrúti hlavou, no neubráni sa myšlienke "Beznádejný...")

Varian: (povýšenecky sa otočí) Môžte odísť.

--------------------------------------------------------------------

Atrix: (natiahne si kožušiny viac na odkryté časti a kráčajúc vedľa Remy si spokojne hmká. po chvíli, asi v polovici cesty k miestnemu hostincu zamrmle) Dnes nie je taká surová zima ako včera... Medzi vojakmi sa povráva, že by mali zo Stormwindu prísť čoskoro nejaké špeciálne posily. Vraj to bude niečo extra.

Remy: Niečo extra? (zachechce sa) Niečo viac extra ako my?

Atrix: Natrhli sme tým prekliatym hromádkam kostí riť. (vycerí zuby) Tvár sa nenápadne. (zámerne narazí do okoloidúceho muža, aby si vzápätí prezerala jeho mešec vo svojich dlaniach)

Remy: To vyzeralo veľmi profesionálne. (podvihne obočie) Koľkokrát som bola už takto okradnutá ja? (opäť sa zachichoce)

Atrix: (podvihne kútik) Neobávaj sa. Kamarátov neokrádam. Zásadne. (pozrie na ňu spod obočia) Nesnažíš sa mi kázať mravy?

Remy: (usmeje sa) Možno keby som bola Arator alebo Thainora... tak áno.

Atrix: (šikovne si odloží lup pod kabát) Nuž teda tie posily... šepká sa, že by to mali byť odpadlíci od Pohromy. (pokrčí plecami) Neviem, čo si o tom mám myslieť, ale vraj to čoskoro veliteľ vyhlási verejne.

Remy: (šokovane zažmurká) Čože...? Odpadlíci od Pohromy? Nebodaj prídu Opustení do našich radov?

Atrix: Nie, nie... nejakí iní. Opustení sa držia pri Horde. Toto by malo byť niečo mocnejšie, a pravdaže Horda získa podobných spojencov.

Remy: (zahmká) No... asi nemá zmysel zbytočne nad tým špekulovať. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť. (smutne sa usmeje)

Atrix: Zaujímalo by ma... (podvihne obočie) Celý rok mi nik nepovedal, ako to bolo s Malistrou... Prikladali ste jej obrovský význam, Ishanah tiež, Légia tiež... Povedz mi o nej viac, prosím.

Remy: (stisne pery a uprene sa na ňu zadíva) Je pravda, že sme ti to nikdy poriadne nevysvetlili. Keď som ťa prvýkrát videla... pamätáš sa na ten stret? Doslova stret, keď nás Malistra obe skoro v záchvata zúrivosti prizabila... lebo... si myslela, že jej chcem Thessea ukradnúť. Vtedy ste sa spolu rozprávali, ako keby ste sa už poznali.

Remy: Začneme u základnej otázky... vieš, kto skutočne Malistra bola?

Atrix: Pamätám si ju ako černokňažnicu s obrovskými snami a verným a pekným, ale hlúpučkým tieňom Belore. Po nejakom čase sa chystala do Outlandu, ale ja som ta odišla skôr. Tu sa moje spomienky na ňu končia.

Remy: Nuž... ona nebola len tak bežnou černokňažnicou, čo si si vzhľadom na nezdravý záujem Plamennej légie o jej osobu všimla. V skutočnosti bola... démonom. Kedysi. Succubou, rovnako ako je Aezanda alebo Zahriel. Ale podarilo sa jej akosi... neviem, ako je to možné, ale podarilo sa jej oslobodiť od jej pána, získala elfské telo... a rovnako veľkú moc.

Remy: Nebola to bežná succuba, to je jasné, ináč by nedokázala pretrhnúť puto so svojím pánom. To sa dovtedy považovalo za čosi vylúčené - keď sa pretrhne toto puto, démon zomiera. No ona... ona toto železné pravidlo porušila a uchvátila si slobodný život.

Remy: Dostala sa do Draenoru, kde sa dala do služieb Princa Kael'Thasa. Ukradla pre neho istý magický artefakt zo Shattrathu, ktorý potreboval na pre mňa neznámy magický rituál. Ten artefakt patril skupine Scryers. (prižmúri oči - Atrix totiž operovala pod zástavou tejto organizácie) Artefakt mu priniesla, nechala ho naplniť sa jeho mocou a rovnako aj ostatných, ktoré už získal...

Remy: A potom ho zabila. Vysala z neho všetku moc i moc tých... kameňov. Boli to akési kryštále, ak si dobre spomínam. Krátko na to ju na mieste napadli Thesseovi adoptívni rodičia a ich priatelia - Selenneth, Thainora a Arator. Všetkých troch si už spoznala. (vydýchne si) Takže preto ju Légia chcela. Na jednej strane objavila spôsob, ako uniknúť osudu nízkych démonov...

Remy: Na druhej strane mala v rukách nevýslovnú moc, po ktorej Légia dychtila. A to bol začiatok všetkých problémov.

Atrix: (čoraz viac dvíha obočie) Teda páni... Vieš, keď som ju prvýkrát uvidela, mala som za to, že nie je celkom obyčajná, ale radila by som ju vtedy do kategórie - trochu ťažšie okradnuteľná. (čudne sa zarehoce)

Remy: Myslím, že ju by si okradla naozaj len raz. (strasie sa) Nikdy nezabudnem na to, ako ma vtedy šmarila o koniec chodby.

Atrix: Asi ma zabiješ, ale nemám dojem, že to spravila iba raz... zdalo sa, že ťa má celkom vo vlasoch.

Remy: (pokrčí ramenami) Malistra vo mne videla konkurenciu. Milovala Thessea a veľmi na mňa žiarlila. O to viac ma prekvapili slová, ktoré zanechala vo svojom liste... (chvíľu mlčí - Ishanah im po Malistrinej smrti prečítala list, ktorý zanechala svojmu milovanému, no nachádzali sa v ňom i odkazy pre nich - Ishanah slušne vynechala všetko, čo bolo určené Thesseovi)

Remy: (nevedela, čo s ním Thess spravil - nikdy sa o ňom nezmienil a ona tú tému nechcela zbytočne vyťahovať - no bolo jej jasné, že si ho určite starostlivo odložil)

Atrix: Myslíš tie, aby si pochopila, kde je tvoje miesto..? (vydá ťažko definovateľný zvuk) Tým mohla myslieť úplne čokoľvek. Ale... všimla som si, že sa ti Thess páči. Teda pravdaže... nechcela som ťa uviesť do rozpakov, ja len... zdalo sa mi to... prepáč.

Remy: (vzdychne si) To musí byť jasné každému, ak sleduje moje pohľady. Keď sa začal celý ten šialený kolotoč v Draenore, mohli sme byť spolu. Ale... ja som sa toho bála. A neskôr mi dokonca i Ishanah povedala, že by to nebolo správne. A teraz... ja neviem. Hoci to ukrýva, stále ho spomienky veľmi bolia. Vidím to na ňom.

Atrix: (zvláštne sa na Remy zadíva) Nuž, pravdaže... koho by neboleli, vieš... aj on ju zrejme ľúbil. Ale je to uzavretá kapitola jeho života a on si to bude musieť skôr či neskôr uvedomiť.

Remy: Dúfam, že máš pravdu. (sklopí pohľad) Naozaj ma veľmi trápi, keď ho takto vidím.

Atrix: Nemôže sa predsa zhrýzať večne... (ťapne ju po pleci) Čo dlane, ešte bolia?

Remy: (usmeje sa na elfku) Ach, nie, tie už sú v poriadku. Dalo by sa povedať, že skoro ako nové.

Remy: Chcela by som sa opýtať teraz na oplátku ja. Neviem toho o tebe mnoho, Atrix. Prečo si vlastne šla s nami? Kto si... ach, to znie hlúpo. Čo si robila, kým sme sa stretli?

Atrix: Kto som... (vycerí zuby) To i ono. Jedni mi hovoria zlodejka, jedni tuláčka, jedni agentka, jedni špina... A tí ostatní mi hovoria kamarátka. Stalo sa dávno, keď som ešte žila v Silvermoone, že som sa dopočula o udalostiach v Draenore... Stala som sa dobrodruhom. V rámci pomoci svojej rase som sa pridala ku Scryers, a odvtedy pracujem trošku aj na umytí svojho mena. (žmurkne)

Atrix: Prečo som tu..? Lebo mi to povedali Ishanah i Voren'Thal. Ale cítim, že som našla priateľov. Takých, ktorí mi môžu veriť.

Remy: (jemne sa usmeje) Možno i ten list...

Atrix: (potrasie hlavou, ale trochu pritom zneistie) Neviem, či mám čo odčiniť... Pozri... Vyzerám ako niekto, pre koho zodpovednosť znamená veľa?

Remy: Možno. Keby to bolo s tebou naozaj tak zlé, neprechádzali by sme sa tu teraz.

Atrix: Eh... chcem jesť niečo, čo nechutí ako kuchárove podrážky. Preto ideme do hostinca. (ukáže na vyššiu budovu s ostrou sedlovou strechou)

Remy: (pokrčí ramenami a bez ďalších slov vojdú do budovy)

Atrix: (usadí sa pri najväčšom stole a luskne na obsluhu)

Čašník: (podíde k nim nižší, celkom bežne vyzerajúci človek a spýta sa na objednávku)

Atrix: Ja si dám... čo tu máte najdrahšie?

Čašník: Môžem vám ponúknuť vynikajúcu mäsovú misu, šesť druhov mäsa šťavnatých, voňavých a výborne prepečených.

Atrix: Skvelé, a k tomu poprosím víno. Biele.

Remy: (uškrnie sa - cudzie sa ľahko utráca)

Čašník: (zapíše si a obráti sa k Remy)

Atrix: Buď môj hosť.

Remy: (podvihne obočie a prekvapene sa usmeje) No... ako povieš. V tom prípade... si dám to isté. Ďakujem.

Čašník: (prikývne a odíde do kuchýň)

Atrix: Povedz mi niečo o sebe... Keď už sme sa dali do úprimnosti. (pohodlne sa usadí na širokej stoličke)

Remy: O mne...? Neviem, či je toho moc čo povedať. Bola som typické mestské dievčatko typickej malomestskej rodiny. Som jedinou dcérou a na potešenie mojich rodičov som vykazovala magické sklony. Obaja si želali ešte jedno dieťa, ideálne chlapca... no na svet som prišla iba ja. Keď však objavili moje čarodejnícke vlohy, všetok smútok z nenarodeného syna bol preč.

Remy: Stala som sa ich pýchou. (oči sa jej zvláštne lesknú) Dostala som sa ako učeníčka pod vedenie istého váženého starého mága, kam sa neskôr dostal aj Thess. (zasnene sa díva do pukajúceho krbu v hostinci) On však odtiaľ odišiel - vlastne jeho adoptívny otec ukončil jeho štúdium. Nerozumela som vtedy, prečo to spravil. Až neskôr som sa dozvedela, že Malistra ho vtedy priviedla k černokažníctvu.

Remy: Dlhý čas som potom o ňom vôbec nepočula. Bol pre mňa ako taký mladší brat. Potom... som ukončila štúdium a pôsobila v Stormwinde. Časom si ma všimlo vedenie Univerzity mágov - údajne už od ukončenia môjho štúdia ma starostlivo pozorovali, nepochybne im čo-to natáral môj bývalý učiteľ. A ponúkli mi miesto.

Remy: Povedali mi, že tak nadaná čarodejnica pod vedením skúseného a uznávaného mága, akým bol Max, tak sa totiž volal môj učiteľ, nemôže skončiť ináč, vraj by to bolo mrhanie mojím talentom. (zvonivo sa zasmeje) Lichotiť vedeli pekne. Ale vraj im vtedy odišlo viacero veteránov do dôchodku a tak potrebovali rýchlo zaplátať diery.

Atrix: (usmieva sa) To znie ako sľubná kariéra.

Remy: A tak som učila ostatných mágov. Sprvu som bola len pomocnou silou, čosi ako asistentkou. Popri pomáhaní ostatným rástla aj moje poznanie v oblasti mágie. Aby som mohla učiť, musela som zvládať čoraz náročnejšie a komplikovanejšie kúzla. Napokon sa mi podarilo získať si vlastných učňov. Mala som vlastné výskumy. Stala som sa skutočnou arcimágyňou. A potom...

Remy: Povedzme, že môj posledný výskum presahoval medze, ktoré bola Univerzita ochotná tolerovať. Jeden z mojich učňov ma pravdepodobne zradil. Len on totiž vedel, čo robím. Jedného dňa si ma predvolali a povedali, že o všetkom vedia. Zbavili ma funkcie, študentov, všetkých výskumov... behom pár okamihov sa mi zrútil celý svet. Moja rodina ma zavrhla. Keď som išla za nimi, vyhodili ma...

Remy: Ani som neprekročila prah. (vzdychne si) Odvtedy som s rodičmi nekomunikovala.

Atrix: Ou... To mi je ľúto, Remy... (nakloní sa cez stôl k nej a dotkne sa jej ruky) Možno už im vychladla hlava, možno by sa oplatilo aspoň im napísať, že žiješ...

Remy: Ťažko povedať. Vždy boli veľmi tvrdohlaví a čo si raz vzali do hlavy...

Atrix: (zažmurká) Nikdy nie je neskoro to skúsiť, no...

Čašník: (prináša dve veľké misy plné voňavého a chutne vyhliadajúceho mäsa, no pod nohy sa mu ustavične pletie veľká mačka, ktorá si očividne robí zálusk na pochúťku) Zmizni, ty obluda smradľavá...

Atrix: (začne sa smiať na nešikovných pokusoch čašníka šetrne odkopať šelmičku spred nôh)

Čašník: (napokon sa prebojuje až k stolu, položí misy pred dámy a ospravedlňujúco vraví) Prepáčte mi, dámy, túto trápnu nepríjemnosť. Toto zviera bude náležite poučené, prajem dobrú chuť.

Remy: (nevenuje jedlu ani za mak pozornosti, za to priam očarene sa díva na mačku) Čo tým myslíte, poučené...? Však vyzerá tak vyhladovane...

Čašník: (zaškerí sa) No áno, to tie beštie zvyknú až kým nie sú napchaté na prasknutie. Už mi ten smrad stihol požrať dve ryby, kým sa kuchár otočil! Myslím že najlepšie bude, ak tú mačku proste hodím z móla do mora.

Remy: (zhrozene podvihne obočie) To by ste spravili vlastnej mačke?

Čašník: (mykne plecom) Nie je moja... Dovliekol ju sem jeden z tých radoby vojačikov, čo ich z pohodlia vidieckeho domčeka vyhnal otec kvôli lenivosti. Dlho si tu nepožil, no ostal po ňom tento hladný živočích.

Remy: Má aspoň meno?

Čašník: Uhm... ten tučko mu hovoril tuším... Murr. Divné meno... Je to ako mať psa a hovoriť mu Haf.

Remy: (siahne do misky, vytiahne z nej kúsok mäsa a obráti sa s ním k mačke) Poď, malý Murr... neboj sa. Neublížim ti...

Čašník: Ehm, slečna... (zatvári sa kyslo) Ak ma tej mačky zbavíte, máte večeru zdarma.

Murr: (sedí pred Reminými nohami a díva sa na ňu tými obrovskými guľatými očami, vyzerajúcimi z hnedej tváričky nad béžovoým, dlhosrstým telom s tmavšími packami) Mrrr...

Remy: (podá mu opatrne mäso a s detskou radosťou sleduje, ako si od nej pochúťku zoberie a následne obtrie o jej nohu)

Murr: (bleskurýchlo sa naučil, že hostia sú milší ako ten ufrflaný poskok)

Atrix: Tuším si ho naozaj zoberieš, však?

Remy: Myslím, že by to bolo pre neho lepšie. (chvíľu váha, no napokon pohladí mačku po huňatom kožúšku)

Murr: (vyskočí Remy na stehná a chvíľu sa na nich kolíše, ako sa nechá hladkať)

Remy: Môj maličký Murr. (blažene sa usmieva, keď začuje slastné pradenie)

Čašník: (obráti sa a odchádza natešený, že sa tej príšery zbavil... snáď bude lady dlho žiť, alebo to zviera aspoň vezme tak ďaleko, že netrafí späť)

Atrix: (zmyselne si pochutnáva na plátkoch mäsa z akéhosi severského zvieraťa a s plnými ústami komentuje) Ako s tým kocúrom chceš pracovať? Myslím... v boji nebude práve praktický.

Remy: Nie, nie... budem na neho dávať pozor, aby sa mu nič nestalo. (uprene sa na tvora díva)

Murr: (vzhliadne Remy do tváre a oprie o ňu podivný modrý pohľad, veľmi netradičný pre mačky - zvyčajne žlto- až zelenooké) Mrrr... (vycítil mágiu v tejto žene, ale narozdiel od iných čarodejov, pri nej je celkom pokojný)

Atrix: (usmeje sa) Nedá sa mu uprieť, že je fakt pekný. V meste by za neho veľmi štedro zaplatili.

Remy: To áno. Určite má dobrý rodokmeň. (nedokáže sa ho vynadívať)

Atrix: Myslíš, že je to značková mačka? (zasmeje sa) Aj keď... toto nevidíš len tak, túlať sa a vykrádať smetiaky.

Remy: Nooo... som zvedavá, čo na tohto kocúrika povie Thess.

------------------------------------------------------------

 

Upozornenie: Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Diskusia k súťažnému príspevku prebieha na fóre.