Itachiho spomienky - Uchiha Shisui/FF

Autor: Dušan Vojtek Utorok, 02 Marec 2010 07:58

Dušan Vojtek (Ironhide), 21 rokov, FanFiction

Disclaimer: Práv sa zriekam - anime/manga Naruto.

Itachiho spomienky - Uchiha Shisui

Bol temný večer. Sedel som v izbe a pripravoval som sa na zajtrajšiu misiu. Kunaie, shurikeny, zvitky a všetky potrebné veci som si pripravil aby som ráno mohol okamžite vyraziť. Svoju katanu som si položil vedľa postele ako som mal vo zvyku. Tesne pred tým ako som si šiel ľahnúť som ho išiel skontrolovať. Spal ako anjelik. Ani neviem prečo ale bol to môj rituál predtým ako si ľahnem – skontrolovať svojho malého brata.

Po návrate do svojej izby som sa okamžite zarazil. V kone bola totižto postava. Nevidel som jej do tváre ale mala na sebe uniformu ANBU. To ma síce trochu upokojilo ale stále som bol v strehu. Ako náhle sa však otočil spoznal som svojho najlepšieho priateľa Shisuiho.

Trochu som bol prekvapený ale potom ma napadlo že chce so mnou  pre jednať ešte nejaké detaily ohľadom zajtrajšej misie. Kývol mi aby som ho nasledoval. Okamžite som si zobral svoju katanu ktorú som si upevnil na chrbát a už som sa za ním hnal. Bol mi trochu divné prečo používa shunshin no jutsu, veď nás nikto nesleduje. Aj keď je majstrom v tejto technike tak som mu v pohode stačil a čoskoro sme sa ocitli na čistinke za konohou hneď vedľa rieky. Oprel sa o strom a díval sa na hviezdy. Chvíľu som ich pozoroval s ním. Potom to ticho prerušil jeho hlas:

„Itachi, musím Ti niečo dôležité povedať...“

Pozrel som sa na neho a bol trochu nervózny lebo ten výraz na jeho tvári bol desiví taký aký som u neho ešte nevidel. Strhol som sa a povedal mu nech mi to povie. Sťažka sa nadýchol a riekol:

„ To čo Ti však chcem povedať zmení tvoj život a obávam sa že dosť radikálne a tragicky“

Stíchol a pozrel sa na mňa pohľadom plným smútku a beznádeje.

„O čo ide!“

Povedal som síce dosť pokojne ale opak bol pravdou, Shisui bol vždy veselý a plný života takže ma jeho momentálny postoj dosť zarážal.

„ Zistil som niečo čo môže znamenať Koniec Konohy“

pri tých slovách som stuhol, hlavou mi preleteli myšlienky a spomienky na obdobie vojny. Nechcel som ani pomyslieť na to čo by sa stalo keby vypukla ďalšia. Keď videl že som z toho v šoku pokračoval:

„ Týka sa nás to priamo. Ide o náš klan. Aby som povedal presnejšie tak o jeho históriu, ktorá sa rozhodla vrátiť sa.“

To ako spomenul náš klan som si stále opakoval. Pokiaľ som vedel tak on bol rovnako ako ja proti vojne a hlavne ani on sa nechcel zúčastniť prevratu. Pomáhal my zo získavaním informácii a na dohode s Hokagem. A teraz tu hovorí o že by to mohlo znamenať koniec konohy. Veď ak sa jedná o klan tak to sa snažím urovnať a myslím si že to bude možné. Zas ma vytrhol z myšlienok a pokračoval:

„ Najsilnejší z nás sa vrátil a hľadá zámienku ku vojne s Konohou. Jeho nenávisť voči nám i Konohe je nesmierna. Narazil som na neho pri mojej nedávnej misii v zemi Vody a blízko Kirigakure no Sato. Po ťažkom boji som pomáhal raneným. Vtedy som ho uvidel stál na kopci a pozoroval ma. Tvár som mu nevidel pretože mal cez ňu zvláštnu masku ale ten sharingan som videl jasnejšie než slnko na oblohe. Odrazu však zmizol ani pomocou môjho sharinganu som to nebol schopný zachytiť. To čo spravil bolo za hranicou síl akéhokoľvek shinobiho s výnimkou Yondaimeho. Po návrate do konohy som začal zisťovať o koho sa jedná. Nikto však o ňom nemal potuchy. Hokage som sa o tom nezmienil lebo som to chcel vyriešiť v rámci nášho klanu. Keď som však zavítal do siene starších, tak mi to došlo ta maľba na stene. Okamžite som sa vydal do údolia konca aby som si to overil. Bohužiaľ bola to pravda. Bol to on sám najsilnejší Uchiha a zakladateľ konohy – Uchiha Madara.“

Vyslovenie jeho mena vo mne vyvolalo obavu aj ja som poznal povesti o jeho sile a schopnostiach. Nikto okrem prvého hakage sa mu nemohol rovnať. Avšak jeho zrada poznamenal náš klan navždycky.

„To nie je možné, Madara zomrel v súboji s Shodaime Hokagem v údolí konca. Ako by mohol teraz žiť.“

Spýtal som sa dosť bezradne a môj pohľad spočinul na ňom.

„ Neviem ale môžem Ti zaručiť že osoba ktorá bola na tom kopci bol určite Uchiha Madara. Chakru tak plnú nenávisti a sily som doteraz necítil. Bola tak plná túžby po krvi až to bolo strašné. Neviem prečo ma vtedy nezabil veď podľa toho čo mi prezradil starý otec tak keď odchádzal z Konohy tak prisahal pomstu nielen Konohe ale hlavne nášmu klanu. Síce bol schopný privolať Kyuubiho a zaútočiť na konohu ale prvý Hokage ho porazil. Ako sa však zdá tak našiel spôsob ako zabrániť svojej smrti.“

Hlava mi klesla avšak ihneď som zareagoval:

„ Myslíš že chce teraz zaútočiť na Konohu. Ak áno prečo až teraz nedáva mi to zmyslel iba ak..“

Ani som to nedoriekol a Shisui mi už pritakal:

„ Áno myslím že chce využiť rozbroj ktorý môže nastať ak sa Uchiha klan vzoprie“ Znova som sa ponoril do svojich myšlienok a uvažoval nad tým všetkým.

„To však nie je ten prvý dôvod prečo som Ťa tu dnes zavolal Itachi.“

On už má plán ako tomu zabráni pomyslel som si.

„ Madarovi sa nedokážem postaviť jeho sila je strašná a na viac jeho oči sú už dokonalé. Tie moje zatiaľ nie je. Preto musíš niečo spraviť Itachi“

Pozrel sa na mňa a ten pohľad bol iný. Nedokázal som odvrátiť zrak a tak sa naše pohľady stretli. Díval sa mi priamo do očí a potom to vyriekol:

„Itachi musíš ma zabiť“

Ta veta ma prebodla ako meč skrz srdce.

„ To nemôžem Shisui, si mi ako straší brat, odmietam Ťa zabiť, nemá to vôbec zmysel, prečo by som ťa mal zabiť !!!“

Zo slzami v očiach som sa pozrel naňho. Videl som že aj on má namále ale ovládol sa a začal:

„ Aby si získal dokonalé oči s ktorými Ťa Madara nebude môcť zabiť. Tvoja sila je oveľa väčšia ako moja a preto to bude na tebe. Na viac budeš musieť za akúkoľvek cenu zabrániť tomu aby sa vzbura Uchiho čo i len začala. To by znamenalo okamžitú vojnu a koniec Konohy. Vieš nevedel som uniesť to že to nechám na tebe ale potom som si uvedomil že ja by som to nikdy nedokázal, nemám ten talent. Aj keď som straší a vždy som Ťa bral ako mladšieho brata, už dávno si ma prekonal aj Jiraiya-sama mi to povedal. Teraz musíš urobiť to čo jen potrebné pre mier a pre záchranu celej Konohy. Prosím musíš to spraviť inak to bude znamenať skazu všetkého na čom  mne aj tebe záleží. O mňa sa neboj bude pre mňa pocta položiť život za ochranu mojej vlasti. Ale musíš to spraviť tak aby to vyzeralo ako nehoda, pretože som si istý že niektorý členovia vojenskej polície majú o nás určité podozrenie. Všetko musí zostať v tajnosti aj tento rozhovor. Nikto sa to nesmie dozvedieť lebo v Klane sú ľudia ktorý by to mohli zneužiť a to by bola katastrofa. Viem dal som Ti na zodpovednosť všetko a sám nič neurobím ale viem že jedine Ty si schopný ochrániť Konohu. Ty máš tu silu.“

Sledoval som ho ako to s pokojom povedal. Nevedel som ako mám reagovať, jeho slová boli úplne pravdivé a vedel som že je to jediná cesta. Ale zabiť svojho najlepšieho priateľa, staršieho brata, toho kto ma skoro všetko naučil. Rozpor týchto vecí ma trhal na kúsky. Čoraz viac sa však objavovali obrázky a spomienky na vojnu, čoraz viac som cítil že to je nevyhnutné. Atak som skropil  katanu svojimi slzami a jeho krvou. Padol mi do náručia a s posledným výdychom povedal:

„Dokážeš to, spravil si správnu vec.....“

naposledy vydýchol. Vykríkol som nekonečnou bolesťou a všetko okolo mňa odrazu pohltil plameň. Postarám sa o všetko. Prisahal som si nad jeho telom....

Upozornenie: Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Diskusia k súťažnému príspevku prebieha na fóre.