OriginalFiction: "Vypili mi absint hajzli!"

Autor: Lucia Nezvalová Pondelok, 31 Január 2011 22:54

Autor: Lucia Nezvalová

Prezývka: Nemesis

Vek: 22 rokov

Súťažná kategória: OriginalFiction

Upozornenie: Poviedka obsahuje vulgárne vyjadrovanie a nie je vhodná pre čitateľov do 18 rokov!

 

Vypili mi absint hajzli!

Pomaly odlepila hlavu od chodníka a skusmo ju zdvihla, celkom to šlo na to akú opicu  musela mať, keď to takto dopadlo. Postavila  sa na nohy a vzápätí jej zamrzol úsmev na tvári, pretože jej telo ostalo ležať a zemi. Hups toto bude kurva prúser pomyslela si.

Tak tú pijatiku asi veľmi dobre nezvládla, skonštatovala po chvíli keď ju trochu prešiel šok z nového zistenia. No ale čo teraz bude robiť? Rozmýšľala počas toho ako sanitka odnášala jej telo. Teda jej už veľmi nebolo.

Prekvapilo ju, koľko ľudí prišlo na jej pohreb. Dokonca vyzerali, že im je to ľúto. Niektorí dokonca aj plakali, šikovní herci, alebo, žeby si ich tak dobre omotala okolo prsta? Každopádne na to či na tomto svete ostane blúdiť celú večnosť, alebo čo s ňou teraz do pekla bude neprišla. Možno je niečo s jej telom, čo ak jej v márnici odsekli ruku alebo nohu? Zem vyhrabávať nemusela, prešla rovno cez ňu a vnikla priamo do truhly. Jej bývalé telo už celkom smrdelo. No bolo celé, ale vedľa zbadala fľašu absintu. Aké milé od nich pomyslela si, napijem sa na ich zdravie. No keď vnikla pod od obal zbadala len prázdnu fľašu. Tí hnusní s......... hajzli, pomyslela si, mŕtvemu sa ani opiť nedožičia. Určite v tom má prsty ten hnusák Peter, nikdy si nenechal ujsť príležitosť, aby si vypil. Toto si odskáče. Aj tak nemala čo robiť a preto sa vydala priamo na internát. Keď už nemá čo robiť aspoň ho poriadne vystraší.

Potešilo ju, že keď ju zbadal s naširoko otvorenými očami sa pritisol o stenu. On taký flegmatik, ktorý sa tváril, že nikdy ho nič neprekvapí, teraz konečne nemal po ruke žiadnu ironickú poznámku. Spamätal sa až po chvíli.

-No dobre ale čo tu robíš? Čo chceš od nás?- spýtal sa druhý spolužiak. Prekvapilo ju, že sa spamätal skôr ako Peter. Bolo veľmi pravdepodobné, že tú fľašu vypili spolu a keďže boli spolu na izbe, podstatne jej uľahčili robotu. Na rozdiel od Petra pozeral na ňu Ambróz tými svojimi veľkými, detsky nevinnými očami a dokonca vyzeral, že jej chce pomôcť, akoby ju ošľahávali pekelné plamene. Prevrátila očami.

-Vypili ste mi absint. Chcem nový.

Chvíľu jej trvalo kým ich presvedčila, zavážilo najmä, keď im pohrozila, že ich bude okupovať kým jej tú fľašu nedonesú. No definitívne sa rozhodli až keď im povedala, že bude za nimi chodiť všade, vrátane sprchy.

A na druhý deň bola ožran párty ako sa patrí. Trochu ju prekvapilo, že aj ako duch sa môže tak nadrbať, no po pár pohárikoch jej už bolo všetko jedno. A ráno zažila ešte väčší šok, keď zistila, že jej zmizla polovica tela. No a čo teraz? Žeby sa transportovala na druhý svet po častiach? Ale potom nevypili ten jej absint len oni dvaja. Hmmm kto to ešte mohol byť? No jasné Aďa, tá s nimi vždy paktovala. Nečakala a na druhý deň zamierila teda k nej. Ani nemusím opakovať tie šokované výrazy a kopec otázok, ktorými ju zasypala, kým naozaj uverila, že je to ona len mŕtva. A na druhý deň bol absint na stole. No vypila ho väčšinou ona. Aďu totiž zmohlo už pár pohárikov a zaspala na vlastnej posteli. S absintom v stave úplnej opitosti jej aj úvahy o tom kam zmizne pripadali celkom veselé.

No ráno zasa raz nezmizla. Čo bolo horšie prebudila sa len s hlavou. Do pekla kto to ešte mohol byť? Aďa ukončila jej dilemu, bola to Mária. Nemohla uveriť, že aj vždy tak slušne sa tváriaca Mária sa pridala k vychľastaniu jej absintu. Ako mohla??? No nič dnes večer ju čaká návšteva.

-Aj ty Mária?

Mária zdvihla hlavu a vykríkla.

-Hm tento šok si si mohla ušetriť. Vidím, že ešte stále nie si schopná prehovoriť a tak ti ušetrím pár otázok. Áno som to ja, teda čo zo mňa ostalo. Nie, nežijem som mŕtva len sa nemôžem odtiaľto pohnúť, pretože ste mi vy 4 experti vypili absint. Takže aj ty ako tvoji ďalší traja spoločníci musíš teraz so mnou vypiť fľašu absintu, aby ste to odčinili. Potom už hádam zmiznem úplne.

Ráno ak sa to dalo vôbec nazvať ránom sa zobudila stojac v obrovskom rade plnom dôchodcov, ktorý neustále narastal.

-Čo to má kuva byť?- spýtala sa nahlas, na čo sa jedna dôchodkyňa stojaca pred ňou otočila a hodila na ňu pohoršený pohľad. Prevrátila očami.

-Rodičia vás nenaučili správať sa mladá dáma?

-Očividne nestihli. A vy by ste aspoň po smrti nemuseli moralizovať a radšej mi povedzte čo sa deje.

Dôchodkyňa pokrčila nos.

-Toto je rad, kde sa čaká, kým vás vybaví jeden z asistentov jednotlivých archanjelov- pomocný svätec. Myslím, že naša rada patrí pod Alžbetu Uhorskú.

-Hmmm Alžbeta si asi dáva poriadne na čas.

-Ani by som nepovedala, pozri si ostatné rady.

Vstala a rozhliadla sa, no cez tie davy ľudí nevidela. Vyskočila a na krátky moment sa jej naskytol pohľad na nekonečné zástupy ľudí pred dverami mnohých kancelárií.

-Toto mi pripomína rady na ubytovacom.- rozchichotala sa, za čo s vyslúžila ďalších pár odsúdeniahodných pohľadov. Škoda, že si so sebou nezobrala absint, aspoň by jej bolo veselšie.

Po pár mesiacoch prišiel rad aj na ňu.

-Dobrý deň.- pozdravila sa slušne aj keď netušila, či je to vhodné na tomto mieste. Svätá Alžbeta na ňu pozrela spoza rámu okuliarov. Oblečená bola pomerne moderne.

-Vaše meno...

Povedala ho.

-A tu to máme. Jasné prípad otravy alkoholom, v tomto národe to nie je bežná smrť, ale keď si pozerám čo všetko si vypila ani sa veľmi nečudujem. Škoda, že to takto dopadlo. Keď odíde mladý život je to vždy smutné.

Pozerajúc na Alžbetu jej to tak ani veľmi nepripadalo. Pritom ako jej to hovorila stále pozerala do papierov.

-Hm každopádne podľa tvojich skutkov pôsobíš ako pomerne dobrý človek, takže si môžeš vybrať alternatívnu realitu do ktorej sa narodíš. Len mi prosím nepovedz, že sa chceš narodiť ako Bella z Twilightu, lebo nám momentálne z priveľkého počtu žiadostí kolabuje náš systém vytvárania realít.

-hmmm to je zaujímavé. Čo by sa stalo keby som nebola dobrá?

-Tak sa narodíš v inej realite ako záporák. Je to jednoduché.  No tak čím chceš byť?

-Chcem byť svojou vlastnou vymyslenou postavou, najlepšie všetkými hrdinkami.

-Hm to sa dalo čakať.- Alžbeta zobrala razítko buchla ho na nejaký papier.- K generátoru alternatívnych realít sa ide vľavo. Prajem pekný príbeh. Vidíme sa o pár stovák rokov.

Vyšla z dverí a zaradila do ďalšieho pruhu ľudí. Tento už postupoval rýchlejšie.  Po ceste zbadala v nekonečnom rade Petra. Vyzeral, že čakanie mu nevadí. Vyšla teda z radu a prisadla si.

-Ahoj hik tak rád ťa vidím hik.

-Ty máš chľasť.

-Jasné hik. Po zážitku s tebou sa už neodvážili vypiť moju fľašu.

-Daj aj mne.

Dychtivo sa napila zeleného zázraku. Bude jej to chýbať. Keď dopili fľašu rozlúčila sa s Petrom a trochu smutná zamierila do svojho radu. Neznášala, keď ju z chľastu chytila melancholická nálada.

 

-Tlačte, ešte kúsok.

O chvíľu sa pôrodnou sálou rozľahol plač novorodenca. Všetci počuli len to bueeeeeee no nik nepočul nárek za tým.

-Kuvaaaaaaaaaaa tak ma bolí hlaváááááááááááááá už nebudem piiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiť.

 

Upozornenie: Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.

Diskusia k súťažnému príspevku prebieha na našom fóre a hlasovať môžete tentokrát aj na stránkach Facebooku.