Streda Jún 19

Poézia: Sonet samoty (Addia)

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

Sonet samoty

celý byt ešte rozvoniava

po kvetoch z tvojho pyžama

pod mokrými mihalnicami

ostal obraz posledného rána

 

káva a rozliate mlieko

po precitnutí z bezsenného sna

zmizol účes v pralese peria

kvíli telefón a ty sa smeješ

 

smeješ sa do zbláznenia

že kotúľaš do kopca balvan

skropený sizyfovským potom a slzami

 

dúhové spektrum v tvojich očiach

potichu premiešaš lyžičkou

káva ti už dávno vychladla

 

 

Diskusiu k súťažnému príspevku nájdete na fóre AnimeDream.sk.