Štvrtok Jún 20

Poézia: mám pár tónů (Ladislav Fabián)

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

mám pár tónů

 

které přebývají

 

lezú mi občas po izbe

zastavujú ma

kričia na mňa

 

zastav sa

pozri na to modré nebo

pochvál tú starú ženu od naproti

čo občas kričí na deti

aby nenosili blato na topánkach

 

zastav sa

neprehliadni

pána ktorý čaká iba na jeden pozdrav

a na pár teplých slov

o počasí

 

zastav sa

poseď pri čaji

ale nepi ho nikdy sám

lebo čas je len pár úderov do kláves

beethowenovu bustu utri od prachu

 

zastav sa

pohlaď tých

ktorí to potrebujú

ktorí nevedia že život je často bez nich

lebo všetko je iba

dlhým výkrikom chlapíka

ktorý kričí na ženu aby sa vrátila

a netuší

že už dávno pred tým bol sám

 

zastavte ho

lebo toho

„člověka odněkud znám!“

zastavte ho

skôr ako sa obesí

skôr ako sa upije k smrti

skôr ako sa udusí plynom

 

zastavte ho

volá sa václav hrabě

a chcem sa ho spýtať

čo to vlastne videl

na tom krásne žltom obraze

od veneziana

 

zastavte ho

a povedzte mu

že boh býva tu

vo vedľajšom dome

a odpúšťa všetko

o čo ho požiadate

nedá vám síce nič

ale budete mať v sebe

dieru ktorú môžete zavesiť na stenu

a môžete jej veriť

lebo jediné svetlo

má každý vo vlastnej

krabici od topánok

 

 

 

 

Diskusiu k súťažnému príspevku nájdete na fóre AnimeDream.sk.