Utorok Júl 29

Budhizmus

Pozor: Otvorí sa v novom okne. TlačiťE-mail

 

Každý z vás pozná Japonsko, krajinu vychádzajúceho Slnka, rodisko nespočetných legiend a mýtov, či miesto, kde rozkvitá jedno z mnohých náboženstiev tohto sveta. Budhizmus.

Budhizmus vzniká v 5.storočí pred Kristom v Indii a za zakladateľa sa považuje Budha. O šesto rokov neskôr sa budhizmus stáva skutočným náboženstvom a Budha bohom. Aj, keď o budhizme hovoríme ako o náboženstve, ide skôr o filozofiu (múdrosť bez bohov a posvätných textov, pretože základné postuláty vytvára človek a nie boh), návod ako utíšiť naše zmysly.

Budhov život: Budha, princ Siddhárta Gautama, sa narodil okolo roku 533 pre Kristom, v meste Kapilavastu v severnej Indii. Žil na kráľovskom dvore obklopený prepychom, ďaleko od všetkých útrap. Vo veku 30 rokov sa stretáva so starcom (staroba), s chorým človekom (bolesť), žobrajúcim mníchom (chudoba) a samotnou smrťou. To v ňom vyvoláva šok, ktorý mení jeho život od základov. Sám opúšťa kráľovský dvor a odchádza hľadať odpovede na otázky, ktoré trápia jeho myseľ. Spočiatku žije medzi hinduistickými askétami, kde sa učil umeniu meditovať. Študuje posvätné hinduistické texty, postí sa, no odpovedí sa stále nedočkal. Podľa legendy prichádza princ Gautama do mesta Bódhaj, v ktorom si sadá pod figovník, posvätný strom symbolizujúci poznanie „bódhi“. Práve tu, bol po niekoľkých úmorných dňoch meditovania osvietený. Stal sa Budhom.

- slovo Budha má dva významy, znamená „prebudený“ alebo „osvietený

- svoju prvú kázeň predniesol v meste Váranásí (dnešný Benáres)

- po kázni vo Váranásí sformuloval štyri Vznešené  pravdy, ktoré sú základom jeho učenia; prvá pravda – život je plný utrpenia, druhá pravda – existuje príčina vzniku utrpenia, tretia pravda – existuje možnosť odstrániť utrpenie a to cez štvrtú, poslednú pravdu

- štvrtá pravda predstavuje cestu k oslobodeniu, ktorou človek musí prejsť aby dosiahol spasenie čiže nirvánu; samotná cesta k spasenie vedie cez zachovanie 8 cností (správne konanie, správny spôsob života, správna reč, správne zameranie myšlienok, sústredenie, upokojenie, nehybnosť a opakovanie sutry „posvätného textu“)

- zomiera ako 80 ročný

- bol spopolnený a jeho prívrženci vztýčili nad jeho pozostatkami pamätník (stúpy)

- v jeho biografii sa spájajú prvky mýtu so skutočnosťou

- budhizmus je asketickým náboženstvom, t.j  vyzdvihuje vieru v mravný poriadok sveta, v ideál mravnej dokonalosti, aj keď na druhej strane uznáva ideu znovuzrodenia, prevteľovania duší (samsára), či zákon odplaty (karma)

Od 3.storočia pred Kristom sa budhizmus rozpadáva na dva hlavné smery, z ktorých každý ponúka inú cestu na dosiahnutie nirvány: ranný budhizmus- hínajáma (Malý voz) a mladší budhizmus- máhajáma (Veľký voz).

Hínajáma – úzka cesta k spaseniu, pridržiava sa vierouky obsiahnutej v kanonických textoch. Vyznáva ju 40% budhistov, ktorí prísne dodržiavajú Budhove životné zásady. Mnísi odchádzajú zo spoločnosti, meditujú, jedia len raz denne, žijú z almužien a združujú sa do spoločenstiev. Ide vlastne o žobrajúcich mníchov, ktorí vyznávajú čistú filozofiu, bez uctievania bohov.

Máhajáma- široká cesta k spaseniu. Tento smer vznikol v 1.storočí. Absorboval do seba prvky z iných kultov, stal sa prístupnejší širokým vrstvám. Vyznáva ho 60% budhistov. Stúpenci tohto smeru voľnejšie chápu Budhovo posolstvo, čiže uctievajú i iné náboženstvá a ich božstvá (hinduizmus, taoizmus, či šintoizmus). Vzdávajú úctu najrozličnejším postavám Budhu, pestujú kult bódhisattvov múdrych, súcitných ľudí, ktorí sa zriekli nirvány, aby pomáhali iným, zasvätili svoj život pre ich blaho, či dospeli k dokonalému poznaniu. Najuctievanejším z nich je Avalokitéšvara. Za svoju činnosť vo svete smrteľníkov získal jedenásť tvárí a tisíce rúk. Predstavuje symbol nekonečnej pomoci.

- spoločný sviatok všetkých budhistov je sviatok narodenia Budhu a sviatok Budhovej smrti

- prevažná časť veriacich žije v juhovýchodnej Ázii (India, Cejlón, Barma, Tibet, Čína, Japonsko)

Budhizmus do Tibetu priniesli mnísi z Bengálska, Kašmíru a Číny v 7. storočí. Obsahuje tantrické náuky (tajné vyučovanie s nádychom mágie), ktoré v Indii rozvinuli v hindskom prostredí. Tibetský budhizmus čoskoro nadobudol zvláštny charakter, ktorý mu priniesol pomenovanie lamaizmus (široká paleta božstiev a démonov v ňom symbolizuje vesmírne sily). Najvyšším duchovným a politickým vodcom Tibetu je dalajláma (dalaj znamená oceán) a od roku 1959, keď Čína násilne obsadila Tibet, žije 14. dalajláma v exile v Indii:o)

Yaonee